nepoznáš ma, nikdy sme sa nestretli a ja ani neviem, ako vyzeráš, ale čosi o Tebe už viem. Rád by som Ti napísal pár slov. Pudí ma k tomu môj zmysel pre spravodlivosť a možno aj chorobná túžba vracať stratené veci, zvieratá či ľudí tam, kam patria. Mám tiež zvrátenú úctu k popísaným papierom a ak po ceste z práce vidím v smetiaku pri chodníku odhodenú knihu, […]

Nechcem písať o voľbách. Nechcem sa vyjadrovať k niečomu, čomu nerozumiem. Nechcem prilievať olej do ohňa predvolebných hádok, monológov, dialógov či iných lógov a nelógov. Nemám rád zbytočné reči. To predvolebné naháňanie ovečiek do košiarov mi príde trápne, hlúpe, ponižujúce. Som jedným z tej „mlčiacej väčšiny“, lebo som už prežil príliš veľa […]

…a my pôjdeme k moru, napríklad do Medulinu blízko Puly.

Jedna moderná poučka hovorí, že šťastie človeka je priamo úmerné jeho odolnosti k vonkajším vplyvom. Inými slovami: hrošia koža – základ úspechu. Chodím po svete už zopár rokov, ale stále sa mi nepodarilo dostať túto pravdu do krvi. Som špongia. Nasávam peripetie tohto sveta a pripúšťam si ich oveľa viac, ako je zdravé. Trpí mi nervová sústava aj srdcovo – […]

Boli sme ako dvojičky. Už niekedy okolo siedmeho roku života som začal svojho staršieho brata dorastať a v puberte mi už jednoducho nestačil. Pravdaže, iba vzrastom. Vo všetkom ostatnom bol ďaleko predo mnou. Všetko ostatné vedel najmenej o 363 dní skôr a lepšie ako ja a niečo som nepochopil dodnes. Pomáhal mi. Keďže to bol on, kto prešliapaval cestičku a ja som len váhavo […]

Som zblbnutý. Štyridsať rokov dôslednej výchovy sa podpísalo na mojom podvedomí nezmazateľným písmom a tie posledné na tom nič výrazného nezmenili. Propaganda je skrátka mocná zbraň a davová psychóza tiež. Benátky sú jedným z najkrajších miest na svete. Potvrdí vám to každý, kto má oči, uši a srdce a kto tam navyše aj bol. Takýto človek vám bude rozprávať o […]

Ten názov som si požičal z jednej katastrofickej sci-fi poviedky, ale sľubujem, že ďalej to už bude len naša všedná, že vraj normálna každodennosť, teda tá, ktorá je občas katastrofická a občas aj tak trochu sci-fi. Nedávno som si na inom blogu prečítal veľmi sugestívnu a smutnú spoveď jednej mladej, zrejme aj krásnej, citlivej a z hľadiska dnešných priorít aj […]

Niekedy je mi strašne smutno. Čím som starší, tým viac spomínam, hlavne na to pekné, a hoci sa zo všetkých síl bránim pocitu ľútosti, občas sa mu neubránim. Občas ma prepadne ťaživý pocit, že som čosi zmeškal, že už mi čosi ušlo a nikdy sa to nevráti. Hovorí sa, že človek by nikdy nemal ľutovať to, čo urobil, ale len to, čo urobiť nestihol, a to je presne ono. […]

Dnes Vás chcem pozvať na mikrovýlet do Čiernej Hory…Boka kotorská Zátoka Trašte Údolie rieky Tara