Nie som ekonóm. Dodnes si mýlim pojmy debet a kredit, neviem si spočítať ani vlastnú výplatu a peniaze boli, sú a budú pre mňa vždy iba prostriedkom, nie cieľom. Nikdy som im nevenoval viac pozornosti, ako bolo nutné, preto nemám vilu, Mercedes ani jachtu. Navyše, nikdy som si nepožičiaval. Okrem mladomanželskej za socíku som nikdy nič nesplácal, na všetko som si najprv […]

Istý klasik kedysi povedal, že šťastie človeka je priamo závislé na jeho odolnosti k vonkajším vplyvom. Ten klasik bol vtedy mladým človekom a toto heslo si zjavne definoval sám pre seba, pretože mal pocit, že je príliš precitlivelý a táto vlastnosť mu bráni dosiahnuť tie pôžitky sveta, ktoré si jeho odolnejší spoluobčania užívajú bez problémov a naplno. Rozhodol […]

V jedno nedeľné ráno, ešte nebolo osem, vybrali sme sa uličkami pomedzi domy v talianskom Lignane smerom k moru. V tomto čase ešte väčšina turistov po nočných radovánkach spí, v uliciach sú len smetiari a zásobovači obchodov či reštaurácií. Na terase jednej vilky sedeli tri staršie panie, čosi okolo sedemdesiatky. Chlipkali si svoju rannú kávičku a debatovali. Po […]

Milujem more. Odkedy som ho objavil, nemôžem sa tohto živlu nasýtiť. Snažím sa dostať k moru vždy, keď je to možné, lebo to, čo tam nájdem, je na nezaplatenie. Ľudia, ktorí pri mori nikdy neboli to ťažko pochopia, veď aj tu máme vodu. Ja sám som vyrastal v Novom Meste nad Váhom a Zelená voda je jednou z najčistejších vodných plôch na Slovensku, tak načo tie […]

Jolana ich mala asi tak osmičky. Keď sa nimi o mňa oprela, cítil som sa ako medzi morskými vlnami a hneď som dostal strach, že ak nezabojujem, určite sa v nich utopím. Tu som ale nemohol len tak uskočiť a zalapať po vzduchu, lebo Jolana, ktorej išlo práve o to utopiť ma, by sa urazila. Ovládol som teda svoj pud sebazáchovy aj iné pudy a tváriac sa, že som si ničoho […]

Pietne a s úctou opatrujem jednu starú knihu. Hoci ku knihám všeobecne prechovávam len tie najkrajšie pocity, túto si vážim obzvlášť. Napísal ju Arthur Schopenhauer a v origináli má názov Die Welt als Wille und Vorstellung, teda Svet ako vôľa a predstava. Teda – nieže by som bol prudkým zástancom iracionalizmu, to naozaj nehrozí, takisto chápem, že niekto môže […]

Keď vraj pánboh oddelil nebo od zeme a videl, že je to dobré, pokračoval v tejto sebemilej činnosti čoraz triviálnejšími de­tailami, kým dospel až k obyčajnému prachu. Z neho stvoril človeka. Ani tu sa však nezastavil a ponížil svoj majestát až do takej miery, že toho človeka obdaril rečou. Neviem, ako by tento čin obhájil pred svojimi nadriadenými či v grémiu […]

Je to strašné. V tomto skazenom a násilníckom svete aby sa človek hanbil prejaviť to, čo je v ňom ľudské. Vraj sa odľudšťujú vzťahy. Vraj sa k sebe chováme ako divé zvery. Neviem, čo toto prirovnanie hovorí vám, ale ja si musím spomenúť na to, ako som raz v lese stretol srnku. Prekvapila ma, stála tam bez pohnutia asi tri metre odo mňa a hľadeli sme si do očí. Na […]

Áno, uznávam, je to len môj problém. Som už starý somár a dodnes som ho nevyriešil. Stále som neprišiel na to, ako na tomto svete niektoré veci fungujú, preto si občas pripadám ako zviera z inej planéty, aj keď sa celý život snažím prispôsobiť Zemeguli a tvorom, čo ju obývajú. Vymyslel to už starý Platón. Ktosi vraj rozsekol toho ideálneho tvora z minulosti na dve […]

Mám ich v sebe. Z každého dotyku ľudskej bytosti, z každého slova a z každého činu vo mne zostávajú kúsky, zaryjú sa do podvedomia a ukladajú sa tam ako strany v knihe, husto popísané neviditeľným písmom, niekde už vyblednutým a inde zas prekvapivo jasným, skladajúcim sa do tej záhadnej a nevyspytateľnej mozaiky, zvanej život. Snažím sa zoradiť si tie stránky […]