Hovorí sa, že na svete žijú dva druhy ľudí: jedni ťahajú, iní sa vezú. Tí prví postavili tento svet, živia ho, kŕmia, obliekajú. Tí druhí búrajú, ničia, parazitujú. Kým niekto v pote tváre dobíja chlieb každodenný nielen pre seba, ale pre všetkých, iný len konzumuje a škodí. Kedysi to bolo jednoduchšie, čo si zaseješ, to si aj zožneš. S rozvojom […]

posielam Ti tento dopis tam, kde teraz čítaš tieto slová, lebo viem, že žiješ, že dýchaš, že si. Posielam ho preto, lebo Ti chcem napísať, ako veľmi mi chýbaš, každý deň, každú hodinu a minútu, a ako veľmi by som chcel byť s Tebou. Najradšej by som vysadol na svojho bieleho koňa, pricválal za tebou, schytil Ťa do náručia a odcválal s Tebou niekam, kde by sme […]

Pred časom sa tu objavil hojne diskutovaný článok o prostitúcii na Slovensku, v ktorom jeho autorka tvrdila, že má s ňou bohaté skúsenosti, tak by som si aj ja pridal svoje polienko do ohňa a podelil sa so skúsenosťami svojimi. Už som písal o tom, že som bol kvôli nárokom svojej ex nútený prijať aj ťažkú a špinavú manuálnu prácu, ale ani to nestačilo. […]

Môj starý otec bol vysoký, dôstojný bielovlasý pán s výzorom a chovaním šľachtica. Pochádzal z Moravy a českého prízvuku sa nezbavil do smrti. Myslím, že zo všetkých svojich siedmich vnúčat mal najradšej mňa. Mal veľmi svojský zmysel pre humor, rád mystifikoval a ja som bol vo svojej detskej naivite veľmi vďačnou obeťou jeho humoru. „Vidíš, […]

Čakáreň ambulancie bola plná. Olejové steny, deravé linoleum, drevené lavice z čias kráľa Mateja. Objednal som sa telefonicky na pol desiatu a až tu som sa dozvedel, že lekár chodí až o desiatej, má toho veľa, takže moja tajná nádej, že sa vybavím rýchle, sa vyparila ako para nad hrncom. K poslednému miestu na lavici po mojej pravej ruke zamierila ráznym […]

Áno, tradície treba ctiť. Priznám sa, že presne neviem, prečo a ako vznikla tradícia šibačiek a polievačiek, rodičia ma nevychovali v bázni božej a tieto sviatky boli pre mňa skôr Sviatkami jari, prvých kvietkov, štebotania vtáčkov, teplého dychu zeme, prísľubu budúcej úrody. Nech mi kresťania odpustia. Nebýval som na dedine a v meste sa tradície nikdy […]

Je veľa slov. Takých tých obyčajných, každodenných. Je čoraz viac fráz a čoraz viac bezduchých otrepaných výrazov, ktorými zahlcujeme vzduch a nudíme svojich poslucháčov, len preto, „aby reč nestála“. Slovo sa stalo lacným tovarom, tak ako všetko, čoho je príliš veľa. Sme presýtení. Jedlom, tovarom, hlukom. Slovami. Niektoré už ani nevnímame. Niektoré […]

Dievča mohlo mať asi dvadsať rokov. Mala dlhé čierne vlasy a – na rozdiel od svojej kolegyne – šatkou nezakryté. Po palube lietadla sa pohybovala s eleganciou a istotou aj počas turbulencie a usmievala sa na tých cudzích chlapov – pasažierov, celkom tak, ako jej európske kolegyne. Zjavne patrila už k moderným arabským ženám, ktoré islam nechápu ako […]