Je už naozaj stará. Má vráskavú tvár aj ruky a keď ma nimi pohladí po tvári, cítim, ako sa trasú. Nevidí, nepočuje. Musím na ňu kričať. Zabúda. Včera som jej hovoril, že dnes ju zoberiem na prechádzku okolo domu a tešila sa na to, ale keď som jej dnes poobede povedal: „ideme“, celkom sa vyplašila: „preboha, a kam.“ Keď sa jej spýtam, či chce, vždy mi […]

„Domov sú dlane, na ktorých smieš plakať“ – napísal kedysi jeden náš básnik a pravdivosť jeho myšlienky sa rokmi len znásobila. Hoci zdanlivo sú už dávno preč časy, keď sa muž vracal z boja späť do svojej jaskyne, kde ho čakala žena, ktorá mu ošetrila rany, nakŕmila ho, napojila a všakovak potešila, tá túžba po domove je stále rovnaká. Aj dnešný muž […]

nosiť je vraj nebezpečné. Po svete chodí veľa strelcov, ktorí majú vo svojich zbraniach trieštivé guľky dum-dum. Keď vám takou do toho srdca strelia, rozletí sa na márne kúsky. Tento blog je však iba virtuálnym priestorom, hoci ľudia sú v ňom skutoční. Písmenká sú len obrazom – myšlienok, hlavy, srdca. Odstreliť obraz je síce nepekné, ale predlohu to na živote […]

Nie, teraz nemám na mysli tú známu knihu od Ericha von Dänikena, v ktorej nás presviedča, že sme mimozemšťania. Chcem spomenúť iného spisovateľa, Jaroslava Haška. Začiatkom minulého storočia zásoboval noviny svojimi fejtónmi, ktoré neskôr vyšli aj knižne. O ich súčasnom vydaní neviem, ale v knižniciach ešte sú tie predošlé s názvom Dekameron. Obsahujú možno […]

sú všetky sopečného pôvodu. Stromboli chrlí lávu bez prestávky. Panarea je rajom pre zazobaných milionárov. Vulcano dal všetkým sopkám meno…Západné pobrežie ostrova Vulcano Pobrežie ostrova LipariKráter VulcanaPohľad z úbočia sopky VulcanoSpiaggia di Ponente

Vraj to tak musí byť. Lebo všetko, čo tu človek má, len práca dáva statočná. To je fakt. Ešte nikdy som nevidel, aby sa čosi užitočné urobilo samo. Stolička, na ktorej sedím, klávesnica, ktorej sa dotýkam, aj to jablko, čo som práve dojedol musel ktosi vyrobiť či mu aspoň pomôcť na svet. Samé sa veci tak akurát kazia. Nemám tiež prílišné ilúzie o tom, ako […]

alebo aj chorvátska Madeira, tak nazývajú ostrov Hvar. Levanduľové ostrovčeky nad Jelsou. Prístav v dedinke Vrboska. Jelsa. Kostolík na konci sveta.

Najkrajšou kočkou vo firme je jednoznačne Zuzana. Zhodli sa na tom Jozef, Michal aj Juraj. Prehlasovali ma v pomere 3:1 s tým, že moju favoritku Luciu by nedali ani do prvej desiatky. Keďže všetci traja sú odo mňa mladší, zavtipkovali si pri tej príležitosti aj na účet môjho „stareckého zraku“. Keď som sa ich spýtal, čo na tej namyslenej a protivnej Zuzane vidia, […]

Tuším Igor Timko v ktorejsi piesni spieva „krásne je milovať, krajšie je byť milovaný.“ Neviem, ako sa vám to páči, ale ja mám neodbytný pocit, že toto je základný omyl. Pripomína mi to, odpusťte, tržnú ekonomiku. Akoby cenu malo iba to, čo dostaneme. Akoby život bol supermarket, v ktorom sa dá kúpiť čokoľvek: aj láska, aj spokojnosť, aj porozumenie. Beháme so […]

Starý pán Kováčik bol komunista. Všetci to o ňom vedeli. Chodil s veľkou taškou plnou komunistických novín po meste a prihováral sa ľuďom. „Ako sa vám darí, pane? Ste spokojný“. Málokto sa pristavil. Cudzí len nedôverčivo pozreli na toho starého otravu a tí, čo ho poznali, sa iba usmiali, mávli rukou a pridali do kroku. Priznám sa, ani ja som nemal veľa chutí […]