Začínala sa hneď za zadným múrom kláštora. Tu ešte na to nevyzerala. Skôr naopak. Niektoré tvory z rodu Homo sapiens si jej okolie pomýlili so smetiskom a vyviezli sem všetky veci, ktoré už nepotrebovali. Nevadilo im, že príroda ich nechce tiež. Iné tvory toho istého rodu to však odradilo a ďalej už nešli, akoby nevedeli, že každá cestička do raja je sprvu tŕnistá. […]

Nadránom bolo more kľudné ako spiace dieťa. Len jeho pravidelný tichý dych prezrádzal, že ešte žije. Len nebadané čerenie drobných vlniek, čo pohládzali biely piesok pláže, len tento minimálny pohyb bez akéhokoľvek náznaku zvuku svedčil o tom, že obor nezomrel, že obor iba spí. Akoby celá tá šírava všade okolo, kam až oko dohliadne, akoby celý ten obrovský […]

Láska má veľa podôb. Tá k rodnej zemi je trocha zvláštna. Na rozdiel od lásky k žene je v nej menej pohlavnosti, hoci styk so štátnou mocou občas isté znaky sexuálneho aktu vykazuje. Na otázku, ako mám rád Slovensko, by som odpovedal asi tak, ako tá Maruška svojmu otcovi-kráľovi: ako soľ. Lebo hoci je to vzhľadom len biely prášok, tak ako Antrax či Heroín, hoci chuť […]

Netreba k tomu veľa. Len plavky a okuliare. Najradšej potápačské. A aspoň trocha kvalitné. Joj…a ešte takú maličkosť: letenku do Egypta. Cestovanie je vždy viac-menej štrapácia. Nie všetko funguje tak, ako by malo, vlaky meškajú, autobusy búrajú, lietadlá padajú. Cesta z bodu A do bodu B nemusí byť vždy priamka, narysovaná bezchybnou ceruzkou. Oproti minulosti […]

Na severnom okraji mesta Trenčín leží obec Kubrá a v horskej doline povyše miestna časť Kubrica. Medzi nimi je známy minerálny prameň, kam chodia na kyselku ľudia zo širokého okolia, ale len málokto prejde na opačnú stranu údolia, ktorým preteká potôčik a vedie lesná cesta. Kedysi táto lokalita bola obývaná, svedčia o tom zbytky stavieb a zopár ovocných stromov. […]

Budík mi zvonil o piatej. Niežeby som túžil aj cez dovolenku vstávať tak skoro, ale ak som chcel vidieť východ slnka z vrcholu, musel som si privstať. Mal som tiež nádej, že tak skoro tam nebude veľa ľudí a mne bude dopriate vychutnať si ten zážitok bez pokriku nespratných turistov. Vonku bolo zamračené a mierne popŕchalo. Dočerta, z východu slnka asi neuvidím nič. […]

Podľa starých gréckych bájí sa duša toho, kto zomrie, musí pobrať do záhrobia, do krajiny, kde vládne boh Hádes. Hranicou medzi životom a smrťou je rieka Styx, dnešná Acheron, cez ktorú ho na svojom člne prevezie boží prievozník Cháron. Tomu treba zaplatiť zlatou mincou a ten, kto ju nemá, musí blúdiť po brehu rieky ďalších sto rokov. Na výlet z Pargy k prameňom […]

Sú na svete miesta, ktoré majú čosi výnimočné. Atmosféru, fluidum, mystiku. Ich duch dokáže silne zapôsobiť na vnímavú dušu a naši predkovia, ktorí ešte boli citliví, ich dobre poznali. My sme už obrnení civilizačným pancierom a preto prichádzame o veľa. Ak ale na takom mieste skúsime z toho panciera vystrčiť hlavu, ruku či dušu, čosi sa do nás dostane. Mne sa […]