Ten známy Orwelov román má názov 1984 a v čase jeho vzniku to bola dosť vzdialená budúcnosť. Napriek tomu dokázal vystrašiť nielen anglickú čitateľskú verejnosť a zomknúť ľudí v boji proti hrozbe marxistických teórií. Najhoršia bola na ňom predstava toho neustáleho dozoru, všetci ľudia v tom románe boli stále snímaní kamerami a veľký brat, ktorý ten dozor […]

povedal nám priamo do kamery veľkomožný pán doktor Pázstor, a mne pri predstave, že by naši lekári boli na nás ešte horší ako doteraz, takmer stuhla krv. Je zjavné, že ich českí kolegovia posadili na koňa, takže začali rajtovať. Pravdaže, nie na tých, ktorým boli tie slová zdanlivo adresované, lebo naša vláda ich má očividne na háku. Veľmi dobre totiž vie, že my, […]

Dôstojný pán Poláček mal už vyše sedemdesiat rokov. Bol vysoký, mal biele vlasy a silný, autoritatívny hlas. Jeho kázne mali vždy veľmi hlboký ľudský rozmer a dokázal nimi zasiahnuť srdcia mladých aj starých, mužov aj žien. Chodieval som za ním na faru vždy navečer aj viackrát do týždňa, podľa dohody, hoci v kostole ma príliš vidieť nebolo. Moja ateistická viera […]

Tak sa mu hovorilo kedysi. Už sa nehovorí. Zdá sa, že kniha už nie je základným nositeľom kultúry, vedomostí a celkovej vzdelanosti. Mládež vraj prestáva čítať. Dnes existujú atraktívnejšie médiá, ktoré sú schopné priniesť im to, čo chcú, až pod nos. Čítanie je asi príliš nudné. Vyžaduje aktívnu predstavivosť, a tú im monitor počítača dokáže vytvoriť […]

Bojím sa. Všeličoho. Napríklad nazývať veci pravými menami. Je pravda, že niekedy je tým pravým menom neslušný výraz a to sa vraj nesmie. Keď som náš štát nazval Oje.landom, admin ma vylúčil z prvej strany a mal pravdu. Na titulku taký výraz nepatrí. Ako však nazvať slušne niečo, čo so slušnosťou nemá nič spoločné? Julo Satinský kedysi povedal, že Slováci […]

Moja babička bola skvelá žena. Vždy plná optimizmu a dobrej nálady, pracovitá a veľmi statočná a vďačná za každú maličkosť. Prežila vojnu, prežila vyhnanstvo, prežila aj smrť svojich blízkych a dožila sa obdivuhodného veku. Spomínam na ňu často, najmä keď vidím dnešnú mládež, znudenú nadbytkom a pohodlím, ale stále nervóznu, nespokojnú a plnú […]

Nerád používam expresívne výrazy a neslušné zvlášť, takže za ten titulok sa ospravedlňujem. Vhodnejší výraz som však nenašiel. Chcem totiž písať o niečom, čo túto našu krásnu krajinu pod Tatrami zavalilo ako kameň, a zdá sa, že si s ním nikto nevie dať rady. Ten kameň sa volá Podvod, a trpíme pod ním všetci. Každý deň nám ktosi klame, zavádza nás […]