Ale vážne, vy tomu fakt veríte? Žeby čosi také technické a imaginárne mohlo spôsobiť čosi také emotívne a … a skutočné? Žeby sa tieto čierne fliačiky na fosforeskujúcom pozadí monitora mohli rozžiariť aj čímsi iným? Nie. To nemyslíte vážne, že? Máte len bujnú fantáziu, všakáno. Technický pokrok je pekná vec, ale city? Tak to snáď nie! Kdesi som […]

Tento svet mi zavše pripadá ako preteky v bezohľadnosti – povedal pred časom jeden náš básnik, ktorého som mal celkom rád. Dosť ma to prekvapilo. Bol som totiž mladý a svet sa mi, naopak, zdal byť skostnatený a hlúpy, neprajúci novým myšlienkam. Pravdaže, mal som na mysli hlavne svoje vlastné myšlienky, nazdával som sa totiž, že všetko viem lepšie ako tí starí […]

Život môže byť oveľa zázračnejší ako čokoľvek, čo si je schopný vymyslieť ľudský duch, povedal sir Arthur Conan Doyle ústami svojho hrdinu Sherlocka Holmesa, a ja som tie slová prijal za svoje. V mladosti som mal bujnú fantáziu, staval som zo slov vzdušné zámky a z písmen fantastické príbehy, ale život ma časom dokopal do reality až natoľko, že ma prešla chuť […]

Nie som ekonóm. Dodnes si mýlim pojmy debet a kredit, neviem si spočítať ani vlastnú výplatu a peniaze boli, sú a budú pre mňa vždy iba prostriedkom, nie cieľom. Nikdy som im nevenoval viac pozornosti, ako bolo nutné, preto nemám vilu, Mercedes ani jachtu. Navyše, nikdy som si nepožičiaval. Okrem mladomanželskej za socíku som nikdy nič nesplácal, na všetko som si najprv […]

Istý klasik kedysi povedal, že šťastie človeka je priamo závislé na jeho odolnosti k vonkajším vplyvom. Ten klasik bol vtedy mladým človekom a toto heslo si zjavne definoval sám pre seba, pretože mal pocit, že je príliš precitlivelý a táto vlastnosť mu bráni dosiahnuť tie pôžitky sveta, ktoré si jeho odolnejší spoluobčania užívajú bez problémov a naplno. Rozhodol […]

V jedno nedeľné ráno, ešte nebolo osem, vybrali sme sa uličkami pomedzi domy v talianskom Lignane smerom k moru. V tomto čase ešte väčšina turistov po nočných radovánkach spí, v uliciach sú len smetiari a zásobovači obchodov či reštaurácií. Na terase jednej vilky sedeli tri staršie panie, čosi okolo sedemdesiatky. Chlipkali si svoju rannú kávičku a debatovali. Po […]

Milujem more. Odkedy som ho objavil, nemôžem sa tohto živlu nasýtiť. Snažím sa dostať k moru vždy, keď je to možné, lebo to, čo tam nájdem, je na nezaplatenie. Ľudia, ktorí pri mori nikdy neboli to ťažko pochopia, veď aj tu máme vodu. Ja sám som vyrastal v Novom Meste nad Váhom a Zelená voda je jednou z najčistejších vodných plôch na Slovensku, tak načo tie […]

Jolana ich mala asi tak osmičky. Keď sa nimi o mňa oprela, cítil som sa ako medzi morskými vlnami a hneď som dostal strach, že ak nezabojujem, určite sa v nich utopím. Tu som ale nemohol len tak uskočiť a zalapať po vzduchu, lebo Jolana, ktorej išlo práve o to utopiť ma, by sa urazila. Ovládol som teda svoj pud sebazáchovy aj iné pudy a tváriac sa, že som si ničoho […]

Pietne a s úctou opatrujem jednu starú knihu. Hoci ku knihám všeobecne prechovávam len tie najkrajšie pocity, túto si vážim obzvlášť. Napísal ju Arthur Schopenhauer a v origináli má názov Die Welt als Wille und Vorstellung, teda Svet ako vôľa a predstava. Teda – nieže by som bol prudkým zástancom iracionalizmu, to naozaj nehrozí, takisto chápem, že niekto môže […]

Keď vraj pánboh oddelil nebo od zeme a videl, že je to dobré, pokračoval v tejto sebemilej činnosti čoraz triviálnejšími de­tailami, kým dospel až k obyčajnému prachu. Z neho stvoril človeka. Ani tu sa však nezastavil a ponížil svoj majestát až do takej miery, že toho človeka obdaril rečou. Neviem, ako by tento čin obhájil pred svojimi nadriadenými či v grémiu […]