Tam kdesi za obzorom

Tak to je naozaj hlúpa otázka. Samozrejme, všetci máme málo. Nepoznám nikoho, kto by povedal: mám dosť, viac nechcem. Každý chce viac. Nuž, nedá mi teda nepoložiť ďalšiu kacírsku: koľko? Koľko chcete, aby ste bol spokojný? Nemôžem sa totiž ubrániť pocitu, že suma, za ktorú sa dá kúpiť trvalá spokojnosť, neexistuje. Dnešný človek je totiž nastavený na trvalú […]

Ten známy Orwelov román má názov 1984 a v čase jeho vzniku to bola dosť vzdialená budúcnosť. Napriek tomu dokázal vystrašiť nielen anglickú čitateľskú verejnosť a zomknúť ľudí v boji proti hrozbe marxistických teórií. Najhoršia bola na ňom predstava toho neustáleho dozoru, všetci ľudia v tom románe boli stále snímaní kamerami a veľký brat, ktorý ten dozor […]

Do lesa chodím rád. Celý život. Narodil som sa v krajine, ktorá počtom stromov na obyvateľa zaujíma jedno z popredných miest v Európe. A keďže stromy sú „zelené pľúca planéty“, mám šancu dýchať jeden z najluxusnejších vzduchov na svete. Koľko z tej šance mi ukradli naše chemické a energetické závody či splodiny z výfukov, to vieme všetci, ja by som […]

Empatia, teda vžívanie sa do pocitov iných, je niečo, čo sa pomaly, ale isto z nášho života vytráca. Niežeby sme jej neboli schopní, naopak, schopní sme až príliš. Problém je skôr v ochote. Víťazný pochod egoizmu zanecháva v našich životoch ruiny ľudskosti, súcitu a lásky k blížnym, lebo z hľadiska výhodnosti sú tieto vlastnosti skôr na ťarchu. Muži […]

Človek je nahá opica, tvrdí autor rovnomennej knižky, a ponúka v nej veľmi zaujímavý pohľad na tohto tvora z pohľadu zoológa. Či si to pripustíme alebo nie, sme len jedným z predstaviteľov fauny, obývajúcej túto planétu. Zvykli sme si síce nazývať sa korunou tvorstva a sme pyšní na svoj mozog, ale keďže nič nie je zadarmo, skúsme sa zamyslieť, koľko sme za to […]

povedal nám priamo do kamery veľkomožný pán doktor Pázstor, a mne pri predstave, že by naši lekári boli na nás ešte horší ako doteraz, takmer stuhla krv. Je zjavné, že ich českí kolegovia posadili na koňa, takže začali rajtovať. Pravdaže, nie na tých, ktorým boli tie slová zdanlivo adresované, lebo naša vláda ich má očividne na háku. Veľmi dobre totiž vie, že my, […]

Dôstojný pán Poláček mal už vyše sedemdesiat rokov. Bol vysoký, mal biele vlasy a silný, autoritatívny hlas. Jeho kázne mali vždy veľmi hlboký ľudský rozmer a dokázal nimi zasiahnuť srdcia mladých aj starých, mužov aj žien. Chodieval som za ním na faru vždy navečer aj viackrát do týždňa, podľa dohody, hoci v kostole ma príliš vidieť nebolo. Moja ateistická viera […]

Pravdaže, nemám teraz na mysli chronických alkoholikov, ktorí „ťahajú čiaru“ a vymetajú krčmy aj niekoľko dní za sebou dovtedy, až manželke ktosi zavolá, že jej „lieblinga“ našli podchladeného kdesi v jarku a teraz leží na záchytke či v nemocnici. Nie, teraz chcem písať o nás, relatívne normálnych, čo si užívame radosti tohto sveta s mierou a nepreháňame. […]

Tak sa mu hovorilo kedysi. Už sa nehovorí. Zdá sa, že kniha už nie je základným nositeľom kultúry, vedomostí a celkovej vzdelanosti. Mládež vraj prestáva čítať. Dnes existujú atraktívnejšie médiá, ktoré sú schopné priniesť im to, čo chcú, až pod nos. Čítanie je asi príliš nudné. Vyžaduje aktívnu predstavivosť, a tú im monitor počítača dokáže vytvoriť […]

Bojím sa. Všeličoho. Napríklad nazývať veci pravými menami. Je pravda, že niekedy je tým pravým menom neslušný výraz a to sa vraj nesmie. Keď som náš štát nazval Oje.landom, admin ma vylúčil z prvej strany a mal pravdu. Na titulku taký výraz nepatrí. Ako však nazvať slušne niečo, čo so slušnosťou nemá nič spoločné? Julo Satinský kedysi povedal, že Slováci […]