Grécka Parga je čarovným miestom na brehu Iónskeho mora, ktoré v posledných rokoch objavili aj slovenskí dovolenkári. Kraj Epirus, v ktorom sa nachádza, je dejiskom prastarých bájok a legiend a výlety do blízkeho okolia umožňujú zoznámenie sa s ďalšími mýtickými miestami. Parga, pláž Valtos Parga, Piso Krioneri Onassisov ostrov Scorpios Rieka Acheron je onou bájnou riekou […]

Prihováram sa vám teraz čisto virtuálne. Virtuálne sú vlastne všetky tunajšie príspevky, vaše i moje, ale až teraz mi to došlo. Reálny je tu iba každý z nás a len pre seba. Niektorí sa síce poznajú aj osobne, ale pre väčšinu z nás tí ostatní existujú iba na monitore. Počítač je potvora. Dokáže zo zhluku elektrónov, jednotiek a núl, či diskových clusterov, […]

povedal môj otec, keď vkročil do obývačky, a ukázal prstom na tú malú knižku, čo som držal v rukách. Akoby ho to ani neprekvapilo. Tá knižka bola totiž zastrčená vzadu za všetkými ostatnými v našej veľkej knižnici, a ja som ju našiel len náhodou. Napodiv, nezobral mi ju, ale zostal stáť pri dverách, asi čakal, čo ja na to. Mal som šestnásť rokov a on si možno […]

Pamätáš ešte na mňa? Pamätáš, vtedy pri jazere…keď všetci večer odišli a my sme mali celú chatu len pre seba? Pamätáš na tú noc? Keď nebo bolo tak strašne blízko a mesiac sa kúpal vo vode? Bála si sa, že ti bude zima, tak som ti doniesol ten môj starý sveter a ty si v ňom sedela pri ohni medzi mojimi nohami a už ti bolo teplo. Určite ti bolo dobre v mojom […]

Moja mama bola fotografka. Kedysi. Pracovala hlavne v tmavej komore, lebo kedysi sa podstatná časť fotografovej práce odohrávala práve tam. Osvit, vyvolanie, ustálenie. Retuš. Všetko potme. Preto má tá moja mama zničený zrak a dnes si už nedokáže prečítať ani televízny program. Dnes je všetko jednoduchšie. Z kedysi výnimočného remesla sa stala masová záležitosť. […]

Čím je človek starší, tým častejšie bilancuje. Od istého veku každú chvíľu. Lebo čas sa míňa a možno už zajtra sa navždy pominie posledná chvíľa pre splnenie niektorého z dlhoročných snov. Je treba zvážiť, čo ešte možné je a ak nám na niečom naozaj záleží, urobiť to čo najskôr, podľa možnosti hneď. Ľudské sny sú všelijaké. Závisia od povahy, […]

Kedysi, asi tak pred desiatimi rokmi, som čítal rozhovor so známym francúzskym hercom Gérardom Depardieu,a, priznám sa, čosi z toho rozhovoru zostalo vo mne dodnes. Skúsim ho, veľmi voľne, citovať: „My chlapi sme gauneri od prírody. Stále vymýšľame ako čosi pokaziť. Všetko násilie sveta pochádza od nás. Všetky zbrane, všetky vojny, všetka bolesť z toho plynúca je […]

Chcel som ti to povedať, ale akosi nebol čas. Najprv bola svadba, veď vieš, čo všetko bolo treba zariadiť, pozháňať, vybaviť, objednať kyticu a zákusky a šaty a miestnosť a museli sme stále kamsi chodiť, aby sme to všetko stihli a po svadbe zasa výslužky a rozvážať opitých a ráno ešte upratovať a vysvetľovať a zaplatiť a potom sme si museli trocha pospať, v tej […]

Pamätáte sa ešte na Bambuľku? A na deda Jozefa? A na to, ako pekne, hravo a nenásilne ju učil všetko to, čo by mal vedieť každý slušný človek ešte prv, ako naplno vstúpi do života. V jednom z dielov tohto večerníčkového seriálu ju naučí dve zázračné slovíčka, ktorými sa otvárajú zamknuté brány. V závere si zaspievali: Dve zázračné slovká mám So sebou ich […]

Mám takú úchylku. Rád píšem dopisy. Pravdaže, na písaní dopisov nič úchylné nie je, ak majú čitateľný text, obálku, adresu prijímateľa a ak využívajú poštové služby. Aj takých dopisov som napísal veľa, ale teraz chcem písať o tých ostatných. O tých, čo majú len text a nič iné. Alebo majú len text a obálku, ale bez adresy. Alebo majú aj adresu, ale […]