Tam kdesi za obzorom

Prečo ľudia pália mosty, prečo len sú takí sprostí…

Nuž, milý Rišo, to nebude nedostatkom rozumu.

Ľudia pália mosty hlavne vtedy, keď sú nešťastní. Keď sa v nich – ako sa hovorí – čosi zlomí. Keď sa im z istých dôvodov, alebo aj bez nich, zrúti svet a oni uvidia všetko inak. Keď stačí slovíčko, a z milovaného človeka je náhle nepriateľ. Áno, týka sa to hlavne žien. Poznajú to mnohí chlapi: tá zaľúbená, vysmiata a šťastná baba sa v jednej chvíli zamračí, otočí sa chrbtom a v očiach má slzy. A vy netušíte prečo. Ženská duša je plná tajomstiev, ktoré sa rozumom vysvetliť nedajú. Väčšinou sa jedná len o chvíľku, ktorá ako prišla, tak aj odíde. Niekedy stačí pár pekných slov a mrak odpláva. Niekedy nie. Ješitný mládenec nechápe, čím svoju milovanú urazil, a začne argumentovať. Mužská logika však v súboji so ženskou intuíciou nemá šancu a rozoberaním problému voz porozumenia zapadá stále hlbšie do bahna, až kým neuviazne načisto. Argumentami doráňaná žena už nechce počuť nič. V tomto stave už potrebuje len jediné: čas. Čas osamote, ktorý rozptýli mrak a ona –v tom lepšom prípade – pochopí, že to, prečo sa urazila, naozaj nestojí za pokazenie inak pekného vzťahu. Vtedy znova vykukne slniečko a ona sa znova usmeje. A odpustí. Tu veľmi záleží na tom, koľko ješitnosti a následnej urazenosti je ešte v chlapovi, lebo naďalej pátrať, kto ako komu ublížil je najlepší spôsob, ako to slniečko zasa zahnať do mrakov. Odpustiť má žena len v srdci, lebo povedať mužovi, ktorý nevie, čím sa previnil, že mu odpúšťate, je len priliatím oleja do ohňa neporozumenia.

Niekedy sa mraky zbehnú aj bezdôvodne. Hovorí sa, že žena sa potrebuje asi tak raz za mesiac vyplakať, a muža, ktorý jej k tomu nedá dôvod, postupne znenávidí. Tým sa dajú vysvetliť aj relatívne šťastné manželstvá aj s alkoholikmi, dokonca s násilníkmi, a časté rozvody s manželmi, ktorí svoju ženu poslúchajú. (Neprotestujte, je to tak). Slušný chlap akoby ani nebol chlap, akoby neslušnosť od muža očakávali.  Aj keď ženy neustále bojujú za rovnoprávnosť  a čím viac jej majú, tým viac bojujú, neustále majú a budú mať pocit menejcennosti. Ktorýsi sexuológ to vysvetľoval tým, že vraj závidia mužom ich úd, neviem. Rozhodne ale sú tu následky stáročného potláčania ženskej sexuality ako niečoho neslušného, a zdá sa, že dnešné ženy tým stále trpia – a niektoré sa to snažia dohnať. Osteň ukrivdenosti tu zostane navždy, a s ním aj snaha kompenzovať si nepriazeň osudu neustálym obviňovaním a hľadaním nedostatkov na svojom partnerovi. To preto MeToo, a preto feminizmus. Myslím, že aj prezidentské voľby u nás rozhodli ženy.

Pravda, generalizovať ani v tomto prípade nejde. Ľudia sú rôzni, každý sme originál a každý či každá sa právom ohradí, ak ju chceme strčiť do nejakého chlievika. Úprimnosť aj v tomto prípade ťahá za kratší koniec a pri dnešnom stave každý hľadá dôvody, prečo nesúhlasiť. Prijať fakt, ktorý mi nesedí je naozaj ťažké. Ale práve preto, že sme každý iný, treba povedať, ako rozdielne vyhodnocujeme aj následky partnerských nedorozumení. Ľudia emaptickí chápu, že život nie je ružová záhrada a niekedy bolí, preto sa snažia udalosti filtrovať, tie zlé čo najskôr zametú do koša a tie dobré nechajú vplávať do svojho vnútra. Ak sú múdri, čičíkajú si ich a ochraňujú, a preto je ich život šťastný a spokojný. Iní majú ten filter akoby obrátený. Nevidia a nepočujú nič pozitívne, trpia pri každom náznaku nepohody a rozoberajú každé partnerovo slovko s podozrením, že im chce ublížiť či zosmiešniť ich. Argumentujú hlavne pravdou, lebo o tú im vraj ide v prvom rade, a nechcú vedieť, že pravda je veľmi relatívna a vždy niečia. Takíto ľudia sú istým okruhom ľudí uznávaní, lebo poukazujú na neprávosti tohto sveta, občas ich aj potľapkajú po pleci, ale keď príde na lámanie chleba, tľapkači sa kamsi vyparia a oni zostanú sami. Keďže stále čakajú nejakú hrôzu, prepadnú panike aj pri menšej kolízii. Ich neochota vidieť svetlé stránky života a boj za nepríjemnú pravdu im bráni byť šťastnými a urobiť šťastnými svojich najbližších. Viac veria na priateľstvo ako na lásku, lebo k tej treba viac dôvery. Hoci sa dokážu obetovať a urobiť veľa, málokto to ocení. Zväčša si lepšie rozumejú s cudzími ako s vlastnými, čo ich pocit krivdy ešte znásobuje. Opakujú stále tie isté chyby, lebo sú presvedčení o svojej pravde, takže časom odpudia každého, kto im chce dobre. Nepočúvajú, len rozprávajú. Páliť mosty vedia majstrovsky. Aj k tým, ktorí ich majú radi…