Dal som ti život, čo dáš ty mne?

 

Kedysi som chodil s jedným dievčaťom, aj sme sa zasnúbili, ale neskôr rozišli. Hlavným dôvodom nášho rozchodu bola moja nádejná svokra, jej mama. Mala nejaké psychické problémy, vraj bola dieťaťom incestu, a hoci v bežnom živote vykazovala známky miernej dezorientácie, na niečo mala rozumu dosť. To niečo bol spôsob, ako si udržať lásku svojej rodiny. Nielen manžela, ktorý by jej zniesol aj modré z neba, ale aj svojich dvoch detí. Veľa toho nenahovorila, ale ony ju už poznali dokonale. Stačilo, ak sa na ne zadívala svojimi šedými očami a už si aj spytovali svedomie, čo zlé vykonali. Keď nestačil pohľad, prehovorila. „Zlatinko moje, vieš, ako ťa ľúbim, ale…“ To stačilo. To „ale“ otáčalo vo dverách jej syna, ktorý bol vychystaný na futbal, a jej dcéru, vychystanú na rande so mnou. „Prepáč“- hovorievala mi potom- „ale nemala by som kľud, keby som vedela, že chuderka mama sa doma trápi sama“. Chodili sme spolu takmer dva roky, a keby som nebol taký strašne zaľúbený, vzdal by som to oveľa skôr.

Prečo to spomínam?

Lebo som si istý, že tá moja nádejná svokra určite neskončila v starobinci a určite jej deti boli vďačné za všetko, čo pre ne urobila. Počul som to od svojej snúbenice veľakrát. „Veď mi dala život“ – proklamovala zanietene – „vypiplala ma z plienok, kŕmila, opatrovala, chránila. Veď ma ľúbi nadovšetko“ – a pozerala mi pri tom do očí tými svojimi krásnymi, šedými… Mali by ste to srdce niečo jej vyčítať?

Odvtedy uplynulo veľa času, moja snúbenica je ženou niekoho iného a aj ja som niekde inde, aj doba sa zmenila. Nikdy potom som sa už s takou vďačnosťou detí k rodičom nestretol. Zato som sa veľakrát stretol s názorom, že deti nemajú byť svojim rodičom za čo vďačné. Ony sa vraj na svet nepýtali a starostlivosť o svoje deti je ich povinnosť.  Nikdy predtým sa deti nemali tak dobre ako teraz, nikdy predtým nemali toľko práv a toľko možností – a nikdy predtým neboli také náročné a také nespokojné ako teraz. Hoci vo všetkých sférach života zúri tržná ekonomika a niečo za niečo, vzťah rodič-dieťa je jednosmerná diaľnica, kde jeden dáva druhý len berie. Často až do smrti. Dnešná generácia slovenských mamičiek je nesmierne obetavá, nezriedka až za hranice zdravého rozumu, a z detí vyrastajú egoistickí sebci, ktorí vedia len brať. Z masmédií sa denne valia správy o týraných deťoch, takže rodič žije v permanentnom strachu, aby za tyrana neoznačili aj jeho, ak sa na svoje dieťa krivo pozrie. Za tohto stavu zlyháva ten najzákladnejší prvok rodiny: výchova. Pripraviť dieťa na život totiž zďaleka nie je len pritakávať všetkému, čo si neznalé dieťa zmyslí, lebo za dverami bytu je svet, ktorý taký láskavý nie je. A tak sa na slovenských gaučoch a váľandách povaľujú tisíce mladých, zdravých a silných mládencov, ktorí sú nezamestnaní len preto, lebo „za päťsto euro ani z gauča nezlezie“. Že ich mama živí z platu často ešte menšieho, to ich netrápi. Im to tak vyhovuje. K ohľaduplnosti, empatii či súcitu ich nikto nevedie, naopak, zo všetkých médií sa valí záplava silných osobností, s ktorými nikto nevybabre. Ani oženiť sa neponáhľajú, chcú si hlavne užívaš, a nie sa o niekoho starať. Umiera aj láska, lebo všade je to len sex, a radosť z jej dávania je im cudzia. A ak im niekto niečo vytkne, okamžite to prehodia na iných: lebo naši, lebo Fico, lebo doba je zlá. Zodpovednosť je neznámy pojem.

Je čudná táto doba.

A z budúcnosti ide strach…

S hejtermi sa nekamarátim

16.10.2020

Nakazených pribúda raketovým tempom. Už nie sme tou krajinou, ktorú pred polrokom obdivovali za jej disciplínu a skvelé výsledky v boji s pandémiou. Prepadávame sa do bahna čoraz viac. Prečo? Nuž nielen pre nedostatočné opatrenia vlády, ktorá z empatie k občanom nevyhlásila tie opatrenia skôr, ale hlavne pre čoraz väčší hnev či až nenávisť tých občanov k [...]

Načo zachraňovať životy?

13.10.2020

„Lebo človek v svojej zlobe je ukrutnejší a zaťatejší ako krokodíl. Jeho srdce je tvrdšie ako kameň, jeho márnivosť ničotnejšia ako prach. Ponor ho do rieky, a len čo mu uschnú šaty, bude taký istý ako predtým. Vrhni ho do smútku a sklamania, a keď sa zviecha, bude zasa taký istý ako predtým…“ (Egypťan Sinuhe) Celý život komusi pomáham. [...]

Čo je dôležitejšie ako život?

05.10.2020

Tak už sme ťa pochovali. Nepomohla ti ani najmodernejšia technika. Odpojili ťa od prístrojov, preložili tvoje bezvládne telo na vozík a previezli z Jisky do márnice. Nikdy za života nebol o teba taký záujem, pohrebné služby sa takmer pobili o to tvoje telo a hyeny v ľudskej koži s vidinou kšeftu ťa uchmatli iným, ale napokon všetko dobre dopadlo. Dobre znamená [...]

taraba

Taraba na Kysuciach ohlásil investície do lepšieho triedenia odpadov

29.04.2026 20:50

Minister Taraba ohlásil investíciu na zlepšenie triedenia odpadu z eurofondov pre samosprávy na Kysuciach.

Trump, Putin

Putin telefonoval s Trumpom viac než 90 minút. Kremeľ odhaľuje detaily rozhovoru

29.04.2026 19:48, aktualizované: 21:22

Trumpovo rozhodnutie predĺžiť prímerie vo vojne označil Putin za múdre.

pietny akt, rumunský vojak, pohreb, cintorín, Zvolen

Kosti mladého Rumuna dlho ležali nepovšimnuté. Umrel na sklonku vojny, konečne ho pochovali

29.04.2026 19:15

Do hrobu mu vložili aj predmety, ktoré pri ňom našli.

nautilus

Nejasné správy o zlatých muškách

Štatistiky blogu

Počet článkov: 564
Celková čítanosť: 1843487x
Priemerná čítanosť článkov: 3269x

Autor blogu

Archív