Tam kdesi za obzorom

Sloboda a demokracia sú v ostatných rokoch snáď najfrekventovanejšie výrazy v masmédiách. Vyskytujú sa zväčša pospolu, aspoň v tých médiách, v živote ale majú veľmi rozdielny osud. Kým demokracia ako vláda ľudu zostala len vo forme túžby a teoretickej fantázie, sloboda nám rozkvitla rajskými kvetmi – či skôr pekelnými. A sú to práve masmédiá, ktoré tento nebývalý rozkvet umožnili. Internetová sieť prepojila aj tie najzaostalešie kúty zemegule a umožnila každému dostať sa k akýmkoľvek informáciám. Ktokoľvek môže zavesiť perly svojho ducha na net a oznámiť ich tak celému svetu. A keďže odveká túžba vyniknúť nad ostatných ženie ľudí do čaraz odvážnejších myšlienok či počinov, svetová sieť je zahlcovaná čoraz bizarnejšími nápadmi. To, spolu s rozširovaním drogovej závislosti, vedie k takým absurditám, aké sme si doteraz nevedeli ani predstaviť. Takže najťažšou úlohou dneška nie je – tak ako v minulosti – nedostatok informácií – ale naopak, ich prebytok. A umenie oddeliť zrno od pliev. Nemám teraz na mysli propagačné kampane záujmových skupín, napríklad reklamu či politickú propagandu. Bezmedzná sloboda umožňuje vypľúvanie obsahov svojich žalúdkov aj osobám, ktoré by kedysi mali zákonom zamedzený prístup na verejnosť.  Neodolateľná snaha prezentovať sa však postihuje dnes práve takéto persóny, a túžba po originalite a vyniknutí ich ženie mohutnou silou vpred. Príkladom tejto snahy je napríklad stránka Zomri, kde sa niekoľko pubišov snaží prevracať svet naruby a zosmiešňovať všetko, na čo rozumom nedosiahnu. Iným príkladom je stránka istej vymachlenej depky menom História inak, ktorá na nás vrhá obsah svojej chorej hlavy a to, čo jej droga na jazyk prinesie. Tragédiou je, že ľudia bez vlastného názoru tieto názory radi preberú, a keďže sú také „originálne“, začnú ich pokladať za svoje. Nechcem konšpirovať o tom, že práve toto má niekto v úmysle a podobných trollov platí, ale ak áno, tak sa mu veľmi darí. Toľko abnormality tu ešte nebolo. Vyzerá to tak, že jeho úmyslom je úplne odstrániť zdravý rozum…

Myslím si, že všetko na svete má svoje pravidlá. Tak ako po dni príde noc a po zime jar, aj spoločenské vzťahy majú isté zákony, bez ktorých sa fungovať nedá. Vysvetľovať komusi stále dokola, že jedna a jedna sú dve, lebo on sa rozhodol, že to nie je pravda – to je bohapusté mrhanie energiou. Navyše – ako povedal jeden múdry pán – ustrnieme pri tom kdesi v základnej škole a nikdy duševne nedospejeme. Oddeliť zrno od pliev je preto nanajvýš dôležité. Zrno využijeme k osohu – a plevy vyhodíme na smetisko, kam po zásluhe patria…