Tam kdesi za obzorom

Stojím pri nápojovom automate v jedálni jedného hotela, držím v ruke pohár a čakám na pána, ktorý stojí predo mnou. Ten stojí tiež, svoj pohár už vložil do automatu a čaká. Už dosť dlho. „Musíte stisnúť ten gombík“ – poviem mu po chvíli čakania. Pozrie na mňa s pohŕdavo a s pocitom duševnej prevahy zahlási: „To je automat. Nemusím nič stískať“. A čaká ďalej. Nevydržím to, nahnem sa poza neho a stisnem ten gombík. Nápoj mu naplní pohár. „No vidíte, ide to samo“ – potvrdí svoj inteligenčný status a pokrúti hlavou nad mojou nechápavosťou.

Sedíme v čakárni u diabetológa. Je tu, ako vždy, plno. Na dverách je veľký nápis, že si treba vyzdvihnúť kartičku s číslom z krabičky hneď pri dverách. Sestrička podchvíľou vyjde, povie číslo a niekto vojde dovnútra. Starší manželia sedia hneď pri dverách a posťažujú si, že čakajú už tri hodiny. „A aké máte číslo?“ – spýtam sa. „Aké číslo?“ – začudujú sa…

Moja bývalá bola tiež Slovenka. Vyletela z vedľajšej na hlavnú a vrazila do boku auta prechádzajúceho po nej. Okamžite sa vyrútila na šoféra z pokrikom: „Ty debil, ako to jazdíš?“ Chlap sa nezmohol ani na slovo. Privolaní policajti sa ju snažili ukľudniť: „Pani, vyšla ste z vedľajľej cesty, máte tam značku“. „Žiadna značka tam nie je“. – zaprotestovala. Tak ju k tej značke doviedli a ukázali jej ju. „To je podvod“ – zahlásila. „Prisahám, že keď som tadiaľ išla, ešte tam žiadna značka nebola“.

Na domovej schôdzi sme sa dohodli, že vzľadom k novej parkovacej politike vyhradíme náš pozemok okolo domu na parkovanie našich áut, aby nám tam nestávali cudzí. Najviac horlil sused Ondro, lebo on chodí autom do práce a nemieni za parkovanie platiť. Vyrobil som teda veľký nápis Súkromný pozemok a sused vytlačil a na stenu domu vylepil ešpézetky tých našich áut. Keďže bývam na prízemí, podchvíľou robím policajta a upozorňujem tých, ktorí nápisy nerešpektujú, aby nám pod oknami neparkovali. Pred pár dňami som takto vyháňal jedného z úplne iného okresu, hoci sused Ondro, ktorý práve prišiel z práce, to mohol urobiť tiež. Namiesto toho som ešte nezavretým oknom začul, ako dotyčnému hovorí, že som neznášanlivý nervák a nech si z toho nič nerobí…

Tak neviem. Možno aj v iných národoch žijú takí ľudia, ale tých nepoznám a netrápi ma to. Na Slovensku mi ale záleží. Určite aj vy poznáte možno ešte krajšie príklady chovania našich spoluobčanov v rozpore s logikou a zdravým rozumom…

Napíšte.