Tam kdesi za obzorom

Alexander Macedónsky zvaný veľký, údajne najväčší vojvodca všetkých čias, dobyl obrovské územia. Svoje úspechy dosiahol aj tým, že domorodému obyvateľstvu nebral ich vieru a dovolil im uctievať svojich bohov aj naďalej. Podrobený ľud sa potom nebúril, modlil sa a poslušne pracoval na nových pánov. Napokon, modli sa a pracuj je náboženská výzva, ktorá pretrvala dodnes.

Príchod Cyrila a Metoda na naše územie spôsobil zánik pôvodných slovanských božstiev a nástup kresťanstva. Dnes sa už ťažko dopátrame toho, nakoľko sa naši predkovia tejto zmene bránili, lebo históriu – ako je známe – píšu víťazi. Z výsledku môžeme len usudzovať, že neúspešne, či už bolo dôvodom násilie alebo genetická ústupčivosť a prispôsobivosť Slovanov. Že proklamovaná láska k blížnemu a jeho milovaniu ako seba samého bola len propagandistickou frázou, to dokázala cirkev veľakrát v dobe inkvizície. Mocenské záujmy boli vždy silnejšie ako akákoľvek podoba lásky. Napriek tomu – alebo skôr práve preto – sa kresťanstvo rozšírilo takmer do celého sveta a dnes sa k nemu hrdo hlásime aj my. Hlásime sa k nemu preto, lebo jeho idey nás napĺňajú pocitom, že ako veriaci sme lepší ľudia, že tú lásku chceme šíriť okolo seba a odovzdávať svojim blížnym, ale aj nádejou, že tento zjavne nespravodlivý a bolestný život sa skončí spravodlivým súdom, kde budú všetci po zásluhe odmenení či potrestaní.

Nie je to tak dávno, čo mnohí z nás odvrhli inú vieru. Tú, že každý človek má právo na rovnaký diel a že za statočnú prácu pre spoločnosť sa mu tá spoločnosť odmení sociálnymi istotami, za ktoré už nebude musieť platiť. Odvrhli sme ju preto, lebo sme sociálne istoty prestali pokladať za také dôležité ako možnosť zbohatnúť. Rovnaký diel pre všetkých zvýhodňoval tých, ktorým sa pracovať nechcelo na úkor snaživých, čo nám pripadlo nespravodlivé. Až neskôr sme znova prišli na to, že súťaživosť vedie najmä k podrazom a najviac z nej profitujú tí, ktorí dokážu obchádzať pravidlá. A už tu nie je nikto, kto by vyhnal kupcov z chrámu…

Dnes sa znova prispôsobujeme. Mocné a výbojné kmene zo západu, ktoré nás kedysi dobíjali vojenskou silou, zmenili taktiku. Priviezli k nám nové technológie a ukázali, že ak sa budeme k nim modliť a pracovať, môžeme sa priblížiť k ich životnej úrovni. A tak sme znova odvrhli naše slovanské zvyky a prevzali tie ich. Dali sme sa do spolkov s nimi a nepoučili sa z minulosti. Zabúdame svoj jazyk a učíme sa ten ich. Zabúdame na to, kto sme, lebo sa za to hanbíme. Uverili sme modernej propagande o ich láske k blížnemu a pod spoločným kepienkom kresťanskej kultúry napredujeme znova k svetlým zajtrajškom. Čo na tom, že sme len chudobnými príbuznými, čo na tom, že v ich výrobných halách na našom vlastnom území sme len námezdnou a lacnou pracovnou silou. Stačí nám nádej, že pri nich sa aj nám ujde aspoň kúštik z toho ich bohatého koláča. Veríme, že to s nami myslia dobre. Napriek tomu, že s nami podchvíľou vybabrú, znova sme zmenili vieru.Veď viera aj hory prenáša…