Tam kdesi za obzorom

Tak sa nám pomaly končí marec – mesiac knihy, ale my sme si to v záplave iných udalostí ani nevšimli. Máme v hlave voľby, gorily, dane, zdražovanie a iné radosti svetlého dneška a na to, aby sme zušľachťovali svojho ducha nemáme ani pomyslenia.

Naopak.

Svetlý dnešok nás každodenne presviedča o tom, že akékoľvek ušľachtilé city sú iba na oštaru a v živote sa má dobre len človek s hrošou kožou, bezcitný k ostatným a zúrivo sa ženúci za peniazmi. Aj nedávny prieskum verejnej mienky ukázal, že väčšina ľudí chce zvyšujúce sa životné náklady riešiť ešte väčším pracovným nasadením.

Človek sa vraj od ostatných živočíchov tejto planéty líši práve abstraktným myslením a schopnosťou intenzívnejšie vnímať krásu, dobro a spravodlivosť. Knihy tu oddávna boli práve na rozvíjanie týchto schopností a keďže krásy, dobra a spravodlivosti je v reálnom živote čoraz menej, je len prirodzené, že ich ľudia hľadajú inde. V knihách, v kine, v televízore. Všetci sa občas potrebujeme stotožniť s literárnym či filmovým hrdinom, aby sme zahnali čoraz intenzívnejší pocit, že sme len kvapkou v mori, bezvýznamným zrniečkom piesku v tejto púšti, v tomto svete plnom zla a ľahostajnosti, aby sme aspoň na chvíľku mali pocit, že sme Niekto a že komusi na nás záleží.

Áno, kultúra sa mení.

Literárni kritici zalamujú rukami nad tým, čo produkujú dnešné vydavateľstvá, ale kto dnes číta Annu Kareninu? Ktorá žena by dnes kvôli nevere skočila pod vlak?

Áno, aj morálka sa zmenila.

Ako dnes rozoznáme kvalitnú knižku od braku?

Je to jednoduché, stačí si pripomenúť, načo nám kniha je. Ak máme po jej prečítaní pocit, že ešte nie je všetkým dňom koniec, že krása, dobro a spravodlivosť ešte existujú, potom splnila účel. Zasiala do nás semienko pozitívnych emócií a my ho budeme šíriť ďalej. Je v tom nádej, že svet sa ešte nestane púšťou a že nezahynú všetky tie dobré veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť.

Mimochodom, vedeli by ste ešte doplniť heslo z názvu tohto príspevku?