Tam kdesi za obzorom

Najkrajšou kočkou vo firme je jednoznačne Zuzana. Zhodli sa na tom Jozef, Michal aj Juraj. Prehlasovali ma v pomere 3:1 s tým, že moju favoritku Luciu by nedali ani do prvej desiatky. Keďže všetci traja sú odo mňa mladší, zavtipkovali si pri tej príležitosti aj na účet môjho „stareckého zraku“. Keď som sa ich spýtal, čo na tej namyslenej a protivnej Zuzane vidia, […]

Tuším Igor Timko v ktorejsi piesni spieva „krásne je milovať, krajšie je byť milovaný.“ Neviem, ako sa vám to páči, ale ja mám neodbytný pocit, že toto je základný omyl. Pripomína mi to, odpusťte, tržnú ekonomiku. Akoby cenu malo iba to, čo dostaneme. Akoby život bol supermarket, v ktorom sa dá kúpiť čokoľvek: aj láska, aj spokojnosť, aj porozumenie. Beháme so […]

Starý pán Kováčik bol komunista. Všetci to o ňom vedeli. Chodil s veľkou taškou plnou komunistických novín po meste a prihováral sa ľuďom. „Ako sa vám darí, pane? Ste spokojný“. Málokto sa pristavil. Cudzí len nedôverčivo pozreli na toho starého otravu a tí, čo ho poznali, sa iba usmiali, mávli rukou a pridali do kroku. Priznám sa, ani ja som nemal veľa chutí […]

Leto je tu. Slovenskí junáci každého veku si preniesli svoje krígle z dôverne známych miestností na terasy a pod prístrešky a pokračujú v preberaní tých večných tém na čerstvom vzduchu, takže aj náhodní okoloidúci majú – chtiac-nechtiac – možnosť zachytiť čosi z ich duchaplných myšlienok a brilantných slovných obratov. Pre tých, čo inak do krčiem […]

Kedysi v škole na hodinách zoológie nás pani učiteľka učila poznávať zvieratká. Naučili sme sa, že lev má veľkú hrivu, žirafa dlhý krk a hroch tááákúto papuľu. Dodnes mám pred očami obrázok africkej džungle, ktorý visel na tabuli, dodnes sa smejem pri spomienke na spolužiaka Hornáčka, ktorý pred tou tabuľou pri odpovedi toho hrocha napodobňoval. Neskôr som […]

Vždy sa mi páčili. Také tie malé, krehké, očividne nežné stvorenia, evokujúce túžbu privinúť si ich do objatia a chrániť pred zlobou tohoto sveta. Vždy som túžil dotýkať sa ich hebkej pokožky a opíjať sa tým zamatom, odjakživa mi pohľady ich modrých očí prenikali až do srdca a nútili robiť pre ne veci, ktoré by ma v triezvom stave ani nenapadli. Malé morské […]

Ivana a Neven sú manželia čosi po štyridsiatke. Ich dom stojí na útese za dedinou a svieti belobou. Z terasy pred ním aj z každej izby je krásny výhľad ponad koruny pobrežných borovíc a modrú hladinu mora až po kontúry ostrova Brač na obzore. Dom je veľký, ukrýva dvanásť izieb pre hostí a museli si naň zobrať úver, ktorý budú splácať možno až do smrti. […]

O piatej hodine ráno bola morská hladina tichá, hladká a jagavá ako zrkadlo. Prvé slnečné lúče sa ešte nepredrali spoza mohutného skalnatého kopca nad ním a tak sa v tej hladine odrážala len ružovo modrá farba neba. Ticho a kľud, pokoj a mier. Zišiel som po cestičke dolu na pláž v zálive, v túto hodinu ešte bez jediného človiečika, zhodil zo seba všetky znaky […]

Práve som sa vrátil z Chorvátska…

Tak súdia odborníci. Francúzsky básnik Charles Baudelaire vo svojom Prípitku nabáda k opíjaniu sa čímkoľvek, Bohuslav Hrabal zasa tvrdí, že v dnešnom strašnom svete sa dá prežiť iba v podguráženom stave. Hoci sa inak rád nechávam poučiť skúsenejšími, tu by som si dovolil nesúhlasiť. Niežeby som nebol presvedčený o duševno-terapeutických účinkoch alkoholu, aj […]