Tam kdesi za obzorom

Vedľa autobusovej stanice v Novom meste bol malý obchodík s chlebom a pečivom. Za pultom stála predavačka, ľudia vchádzali dnu a kupovali. Neviem, kto tam toho koľko nakúpil a či vôbec, viem len, že tá žena za pultom ma na prvý pohľad očarila. Bola pekná, to nepochybne, mala veľké nevädzové oči a dlhé vlasy s ryšavým nádychom, ale prvým a najsilnejším dojmom z nej […]

Ľudia majú rôzne záľuby. Niekto zbiera poštové známky. Iný zbiera zážitky. Niekto lezie na nervy a tamten si zaumienil, že urobí čo najviac škody. Moja žena zachraňuje svet. Každý, kto si zmyslí zbaviť sa svojich problémov ju zavolá a nakladie jej. A ona, hoci má dosť svojich, sa ich s vervou ujme. Hoci už nie je najmladšia a zdravie jej zlyháva, […]

Nad hlavou mám blankytné nebo s bielymi obláčkami a strapaté palmové listy, počúvam spev vlákov, šum vetríka v tých listoch a špliechanie morských vĺn, čo sa rozlievajú po piesočnej pláži dolu pod mojimi nohami. Keď otočím hlavu napravo, vidím krásny udržiavaný bazén pod korunami ďalších paliem a za ním belostnú budovu menšieho hotelíka s balkónom […]

V ostatnom čase rezonuje spoločnosťou otázka povinného čítania na školách, konkrétne Pišťankovej a Tarageľovej knihy Sekerou a nožom. Cirkev je pohoršená, takisto aj učitelia a široká verejnosť. Nečudo. Viem si predstaviť postaršiu pani učiteľku, ktorá celý život vštepovala deťom lásku ku knihe, akým utrpením pre ňu by bolo vysvetľovať pubertiakom […]

Už viackrát sa v našich médiách objavila reportáž o tom, ako sa pracuje na našich cestách, pri kladení potrubia či údržbe a čistení verejných priestranstiev, na miestach, ktoré každý vidí a teda sú našou vizitkou. Mladého človeka s lopatou tam nevidno. Ťažké, slabo platené a primitívne práce robia len starší ľudia, často už v dôchodkovom veku. […]

Zo všetkých strán počúvame o tom, aké dôležité je mať svoj vlastný názor, zotrvať v ňom za každú cenu a bojovať oň za každých okolností a do poslednej kvapky krvi. Proti komu bojovať? Proti svojimi blížnym? Je naším poslaním na tomto svete boj? No ďakujem pekne ! Od praveku ľudských dejín sa ľudia spájali. Aj tomu najhlúpejšiemu tvorovi na tejto zemi je […]

Sme ľudia všelijakí. Podaktorým ukrivdenosť či závisť rozožrala všetky vnútorné orgány a zostal len žlčník. Ten potom praskol a vyplnil všetky dutiny tela akýmsi smradľavým slizom nenávisti. Vznikol nový druh: Homo iritus. Tvor permanentne nas.aný. Takýto človek – ak to ešte je človek – pociťuje besnú túžbu mstiť sa celému svetu. Slová o láske […]

Milý otec, spomínam si na tie chvíle, keď sme spolu debatovali pri tom našom stole v tej našej obývačke, na tie dlhé debaty o všetkom možnom, lebo sme si mysleli, že dialóg je najlepší spôsob, ako formulovať svoje myšlienky a názory a zároveň sa aj čosi dozvedieť. Často sme sa aj nezhodli, lebo Ty si mal svoju rokmi overenú pravdu a ja som bol, tak ako každý […]

Sedeli sme na zemi okolo ohňa a rozprávali sa. Naši vedúci aj menšie deti už spali, putovný tábor končil v Manínskej tiesňave, ešte dva dni a vrátime sa späť k svojim rodičom. Bola teplá letná noc, nebo posiate hviezdami a my sme mali asi tak pätnásť. Traja chlapci a dve dievčatá. Sedeli sme tam na tej tráve a boli sme si bližší ako kedykoľvek […]

Občianska vojna na Slovensku naberá na intenzite. Frontové línie medzi znepriatelenými skupinami spoluobčanov sa teraz pred voľbami vymedzili ešte ostrejšie, syn stojí proti otcovi, brat proti bratovi. „Je čas pritvrdiť muziku“ – hlása z letáku jeden z kandidátov na poslanca. Médiá, najmä tie „slobodné“, sa hemžia boľševikmi, birmovanými komunistami či […]