Kedysi v puberte som obdivoval krásne dievčatá. Pravdaže, hlavne ich tvár, lebo odhalenie iných častí tela bolo vtedy tabu. Obrázok nahej Magdy Vášáryovej, uverejnený v akomsi časopise, spôsobil úplnú senzáciu a jej holý zadok bol vtedy vrcholom mediálnej erotiky. Dnes je iná doba. Anorektické slečny všetkých krajín sa spojili do útoku na mužské hormóny, […]

Musíme si pomáhať – povedala mi moja žena o pol štvrtej nad ránom hneď nato, ako som položil telefón a zanadával. Volala mi švagriná, celá uplakaná ma prosila, aby som prišiel a pomohol jej hľadať syna, ktorý sa ešte nevrátil domov. Mal na sebe len tenkú bundu, vonku mrzne a veď vieš, aký je – lamentovala. Vedel som. Môj podarený synovec je […]

Stáva sa to. Pomerne často. Zlaté mušky sú neposedné. Láska sa jednoducho vyparí. Sublimuje. Samozrejme môžete namietnuť, že taký efemérny pocit, akým láska je, nemôže predsa sublimovať, to dokážu len niektoré pevné látky, ale nemýľte sa. Aj pocity majú svoju pevnú podobu. Prejavy toho najkrajšieho zo všetkých citov majú veľa hmatateľných podôb, a keď sa […]

Tak sa to píše v písme, ktoré sme uznali za sväté, ale keďže svätosť nie je povinná a my máme slobodnú vôľu, vyberáme si aj z toho písma len to, čo sa nám hodí. V ostatnom čase sa sebaláska stala alfou a omegou nášho počínania, kdekto tvrdí, že ak chce človek mať rád iných, musí mať v prvom rade sám seba a ak namietnem, že to zaváňa sebectvom, […]

Nie, návštevníkov chrámov božích aj tentoraz sklamem, nemám teraz na mysli milosť božiu, to som nikdy nezažil a ako neverec asi ani nezažijem, hoci jedna moja známa mi tvrdí, že ju zažíva denne. Denne vraj dostáva pokyny zhora, čo a ako, a keď ich poslúchne, darí sa jej. Neviem, z jej konkrétnych príkladov mám pocit, že to je len niečo na spôsob „čo sa […]

Ako pubertiak som sníval o pustom ostrove. O mieste, kde by som bol len ja a more a nekonečný vesmír. Samota bola pre mňa vytúženým miestom na rozjímanie o nesmrteľnosti chrústa, mojej obľúbenej téme. Neskôr, keď sa mi do krvi dostali akési hormóny, na ten ostrov pribudla aj spolužiačka Mirka a to, čo sme tam spolu vystrájali, to ani nechcite vedieť… […]

Boli sme rodina. Šesť ľudí. Štyri deti. Hádali sme sa a bili a žili spolu celú mladosť a aj keď sa naše cesty rozdelili, tá rodina zostala v nás. Korene nevykoreníš. Aj keď sme mali na všeličo iné názory a pestovali si svoje krivdy, vždy sme boli tou rodinou spojení. Naša mama sa vždy snažila dať nám všetko, čo dokázala, hoci zázraky robiť nevedela, […]

Zrozpačitela. Usmiala sa takým tým polichoteným úsmevom, ale nie príliš. V sekunde pochopila, že to bol odo mňa iba kompliment. Možnože úprimný, a možno ani nie. A ja som v tej istej sekunde pochopil, že rožkom ju neopijem. To len skutočné princezné potrebujú lichotenie. „Ja som len obyčajná žena“ – povedala a postavila ma nohami na zem. Možnože na […]

Hovorí sa, že na svete žijú dva druhy ľudí: jedni ťahajú, iní sa vezú. Tí prví postavili tento svet, živia ho, kŕmia, obliekajú. Tí druhí búrajú, ničia, parazitujú. Kým niekto v pote tváre dobíja chlieb každodenný nielen pre seba, ale pre všetkých, iný len konzumuje a škodí. Kedysi to bolo jednoduchšie, čo si zaseješ, to si aj zožneš. S rozvojom […]

Môj starý otec bol vysoký, dôstojný bielovlasý pán s výzorom a chovaním šľachtica. Pochádzal z Moravy a českého prízvuku sa nezbavil do smrti. Myslím, že zo všetkých svojich siedmich vnúčat mal najradšej mňa. Mal veľmi svojský zmysel pre humor, rád mystifikoval a ja som bol vo svojej detskej naivite veľmi vďačnou obeťou jeho humoru. „Vidíš, […]