Tam kdesi za obzorom

Hovorí sa, že na svete žijú dva druhy ľudí: jedni ťahajú, iní sa vezú. Tí prví postavili tento svet, živia ho, kŕmia, obliekajú. Tí druhí búrajú, ničia, parazitujú. Kým niekto v pote tváre dobíja chlieb každodenný nielen pre seba, ale pre všetkých, iný len konzumuje a škodí.

Kedysi to bolo jednoduchšie, čo si zaseješ, to si aj zožneš. S rozvojom spoločnosti sa ale všetko skomplikovalo, systém zástupných hodnôt vytvoril kastu parazitov a okradol všetkých, ktorí hodnoty vytvárajú. Peniaze zničili celý prirodzený spôsob života a dali mocnú zbraň do rúk všetkým, ktorým sa pracovať nechce, zato sa neštítia okrádať tých, čo tie hodnoty vytvárajú. Prirodzená morálka skapala. Obchodníci s dažďom povýšili svoje podvody na umenie a dnes si žijú oveľa lepšie ako tí, čo im pečú chlieb, hoci bez nich by skapali od hladu. Nová morálka už užitočnosť neuznáva, ba vysmieva sa z nej, a chlieb každodenný leží v blate pošliapaný čižmami tých, čo sa ženú za papierovými obrázkami prezidentov. Za peniaze sa dá kúpiť čokoľvek, život, zdravie aj morálka. Svetu vládnu zástupcovia. Tomuto cez peniaze, tomu druhému cez zástupcov božích. Aj prirodzená ľudská viera v dobro a spravodlivosť sa dá speňažiť. Ovečky božie sú denne masírované dojímavými príbehmi ešte väčších chudákov, aby pochopili, že im je vlastne dobre a masmédiá ich zaplavujú hrôzami len preto, aby ich udržali v strachu a vďačnosti za to, že môžu žiť a pracovať v mieri. Kým je stádo poslušné a dojí, bačovi je hej.

Tento svet nie je spravodlivý. Čoraz viacerí sa prispôsobujú novej morálke, prestávajú ťahať a naskakujú na voz. Zrobení rodičia sa snažia svojim deťom zabezpečiť ľahší život, ako mali oni, takže deti už často ťahanie ani nepoznajú. Chcú robiť len to, čo ich baví. Je príjemné žiť s vedomím, že chlieb narástol v obchode, stačí mať peniaze a je tvoj. Je príjemné neriešiť to nepríjemné. Len hlupák pracuje. Šikovný zarába peniaze.

Tento svet držia na nohách a v chode ľudia, ktorí vstávajú ráno o piatej alebo aj skôr, brodia sa v snehovej brečke a v daždi na autobusovú zastávku, aby spolu s inými nevyspatými a ešte od včerajška unavenými ľuďmi šli do práce, nechali na seba vrieskať cudzími pánmi za to, že nedrú ešte viac, a to len preto, aby mali na chlieb pre svoje deti. Iní anjeli s polámanými krídlami práve odchádzajú z nočnej, kde namiesto spánku piekli ten chlieb a koláče pre démonov. Tí v tej chvíli po prehýrenej noci ulíhajú do svojich postelí s baldachýnom, zatiaľ čo na ich finančných kontách práve pribudlo tisíc bochníkov chleba, ktoré nikdy nedokážu zjesť. A je ich čoraz viac. Čoraz viacerí naskakujú na voz a chcú sa viezť.

Taký je svet ľudí na tejto planéte…