Niektorí ľudia nemajú ani potuchy o tom, čo sa deje dolu.
Sedia si na voze a kochajú sa výhľadom zhora na svet. Z tej výšky vyzerá príjemne, priateľsky a nekonfliktne. Slniečko na nich svieti, oni sa vyhrievajú v jeho lúčoch a preberajú tú energiu aj do svojich názorov. Nemajú ani potuchy o tom, že dolu pod kolesami je dáke oje, ktoré ktosi ťahá. Ani netušia, kto to je a ani ich to nezaujíma. Osudy ľudí, zapriahnutých do voza sú im cudzie a ukradnuté.
Tomuto svete vládne kult krásy a mladosti. Väčšina ľudí každodenne sadá pred svoj obrovský, širokoúhly a farebný iluminátor a sleduje pikošky zo života celebrít, súťaže krásy či detaily spoza veľkej mláky a ani nevedia, čo práve v tej chvíli robí ich stará a chorá mama, lebo zatelefonovať jej by pre nich znamenalo zosadnúť z voza a ísť sa pozrie tam dolu, kde nie je taký pekný výhľad, ale len blato, bolesť a starosti…
Keď sme si zobrali moju mamu bývať k nám, starali sme sa už niekoľko rokov o svokru. Hoci obaja pochádzame z viacdetných rodín, napokon skončili obe naše mamy u nás. Niektorí ľudia nemajú ani potuchy o tom, čo to znamená. Niežeby boli nevládne, to zatiaľ nie, no stareckých depresií sme si užili požehnane. Psychiatri aj psychológovia majú svoju pracovnú dobu, tá padne a idú domov relaxovať. My nie. Svoju mamu máte 24 hodín denne a vyhodiť z ordinácie ju nemôžete. Ani keď zjavne simuluje. Ani keď ju zhrýza nuda a pocity márnosti, musíte ich riešiť, hoci už padáte na hubu od naháňania sa za chlebom ich každodenným. A nikto vás nevysadí z kolotoča papať, cikať, kakať, ani keď práve riešite závažný problém z prasknutým radiátorom či nezaplatenou faktúrou. Babky vám neveria ani to, že doba sa zmenila, že nič už nie je také ako za socializmu a nič nie je samozrejmé. Moja mama mi až do smrti nedokázala uveriť, že ceny v obchodoch nie sú rovnaké a že nikto obchodníka za ich nekresťanské zvýšenie nepostihne. Že pokazený sporák vám domová správa nevymení zadarmo, ale musíte si to zaplatiť a zariadiť sám. Že k lekárovi s prázdnou peňaženkou chodiť nemôžete. Že ani ten načúvací prístroj, ktorý nosila, nebol zadarmo. Podozrievala ma z toho, že si to len vymýšľam, takže som všeličo radšej kupoval za svoje, aby ma nepokladala za úplného lumpa. Moji súrodenci, ktorí o dnešnom svete vedeli všetko, si aj tak mysleli, že to robím len preto, aby som sa dostal k jej dôchodku a hoci vedeli, ako dobre je o ich mamu postarané, nikdy mi nezabudli dať najavo podozrenie, že na ich mame zarábam…
Sú ľudia, ktorí nemajú ani potuchy.
O tom, čo sa deje za múrmi domov a bytov v ich susedstve. Hltajú srdcervúce príbehy z televíznych obrazoviek a slzia nad vymyslenými osudmi hercov, ktorí ich dokážu tak presvedčivo zahrať. Život ich najbližších ich nezaujíma. Zísť z voza a pozrieť sa, ako je to v skutočnosti s ich vlastnou mamou je príliš drsný zásah do ich citlivej dušičky, naučenej len na trblietavý život celebrít. Nechcú sa zaujímať o to, ako to zvláda ten, kto sa obetuje a aby zahubili zlé svedomie, radšej naňho nakydajú. Nenávisť je im oveľa bližšia ako vďačnosť.
Myslím, že takto žije veľmi veľa ľudí.
Dnes je to vraj normálne…
Belí, netráp sa, aj ja si vyčítam, že som ...
Nuž, aj ja si myslím, že voňavý toaletný ...
Každý môže robiť to, čo chce, máme predsa ...
Vieš Janko, srdce, to ti je potvora. Zmanipuluje ...
Kedy si bol naposledy v knihkupectve? :-) ...
Celá debata | RSS tejto debaty