Založ si blog

Mám choré sociálne cítenie

 

Stalo sa mi to už viackrát. Na blogu aj v živote. Prvýkrát keď som mal asi dvanásť rokov. Vôbec som toho chlapca nepoznal.  Bol to taký polocigán, asi desaťročný, šli sme so spolužiakmi zo školy, rozjarení  šarvanci, ktorí sa nevmestia do kože. Kopali sme do smetiakov a hádzali kamene po vrabcoch. Ten chlapec kráčal naším smerom, ale opodiaľ, akoby sa nás bál. Keby si ho nevšimol Mišo Hurtík, najväčší „zbojník“ v triede, asi by sa nebolo nič stalo. Ale všimol si. Zastal a počkal, kým ten chlapec príde bližšie. Nepočul som, čo mu povedal, ale zreteľne som videl, ako doňho kopol. Polocigán spadol na zem, Mišo stál nad ním a kričal naňho čosi o špinavých cigáňoch a kopal doňho znova a znova. My ostatní sme sa rozbehli k nim, myslel som si, že toho chlapca ochrániť, ale na moje prekvapenie moji kamaráti začali doňho kopať tiež. Nechápal som to, ten chlapec bol mladší a menší, najprv som kričal, aby prestali, ale oni ma vysmiali a vyzvali, aby som si kopol tiež. Niekoľkých som od neho odsotil, ale v tej chvíli tí moji kamaráti začali kričať, že čo chránim cigáňa a že som zradca a kopali aj mňa. Skončil som na zemi vedľa toho cudzieho chlapca, ktorý už krvácal a keď mi moji spolužiaci znova vynadali do zradcov, odišli. Pomohol som mu na nohy, vreckovkou mu poutieral krv na hlave a spýtal sa, či ho nemám odprevadiť domov.  Keď som sa na druhý deň v škole pýtal môjho najlepšieho kamaráta, prečo to urobil, povedal, že to bola sranda a že len nechcel trhať partiu.

Neskôr som takto zachraňoval jedno dievča, bolo z chudobnej rodiny a decká sa jej vysmievali za jej oblečenie, buchnátovali ju a ťahali za vlasy. Tentoraz som útočníkov zahnal.  Na vojenčine som zasa zachraňoval „holubov“ pred šikanou zo strany svojich rovesníkov, lebo som tú šikanu zažil ako holub tiež, ale moji spolubojovníci mi to zazlievali, vraj to, čo dostali, len vracajú. V dospelom veku som bol svedkom, ako na prechode pre chodcov mladí výrastkovia kopali do starčeka s palicou, zahnal som ich a oni sa mi vyhrozili, že mi to zrátajú.

Kým som prišiel na blog Pravda, písal som nejaký čas na inom, takom mládežníckom, ktorý nemal admina a mohol tam naozaj písať kto chcel čo chcel. Spomedzi pubertálnych nezmyslov a ufňukaných básničiek vynikal jeden bloger, žiak v seminári, ktorý písal o potrebe viery v boha, o skromnosti  a odriekaní, lebo on sám tak žil. Jeho články vzbudili zakaždým takú vlnu nenávisti, že som to nechápal, pripomínali mu križiacke vojny a zločiny inkvizície a celú tú faloš kresťanskej cirkvi, nadávali mu do falošných podliakov a z jeho panictva si robili dosť otrasné žarty. Bránil sa len pekným slovom. Som ateista, do kostola nechodím, ale svedomie sa vo mne znova vzbúrilo a zastal som sa ho. Hoci si ma ostatní dovtedy vážili, vo chvíli, keď som sa postavil na obranu slabšieho a proti väčšine, stal som sa nepriateľom tiež. Ani moji blogoví priatelia nechápali, ako sa môžem zastávať takého „falošného podliaka“ a otočili sa mi chrbtom.

Teraz som na blogu Pravda. Zastal som sa politika, ktorého osobne nepoznám, ale vadí mi to, že doňho všetci kopú. Neviem, asi mám nejaké choré sociálne cítenie, ale ak vidím, že viacerí ubližujú jednému, nepýtam sa na rasu, náboženské či politické presvedčenie a zastanem sa ho. Ako vždy, na svoju škodu. Prichádzam o priateľov aj o tých, ktorých si vážim a mám rád. Schytám aj za toho, kto o mne ani nevie. No povedzte, nie je to choré?

 

S hejtermi sa nekamarátim

16.10.2020

Nakazených pribúda raketovým tempom. Už nie sme tou krajinou, ktorú pred polrokom obdivovali za jej disciplínu a skvelé výsledky v boji s pandémiou. Prepadávame sa do bahna čoraz viac. Prečo? Nuž nielen pre nedostatočné opatrenia vlády, ktorá z empatie k občanom nevyhlásila tie opatrenia skôr, ale hlavne pre čoraz väčší hnev či až nenávisť tých občanov k [...]

Načo zachraňovať životy?

13.10.2020

„Lebo človek v svojej zlobe je ukrutnejší a zaťatejší ako krokodíl. Jeho srdce je tvrdšie ako kameň, jeho márnivosť ničotnejšia ako prach. Ponor ho do rieky, a len čo mu uschnú šaty, bude taký istý ako predtým. Vrhni ho do smútku a sklamania, a keď sa zviecha, bude zasa taký istý ako predtým…“ (Egypťan Sinuhe) Celý život komusi pomáham. [...]

Čo je dôležitejšie ako život?

05.10.2020

Tak už sme ťa pochovali. Nepomohla ti ani najmodernejšia technika. Odpojili ťa od prístrojov, preložili tvoje bezvládne telo na vozík a previezli z Jisky do márnice. Nikdy za života nebol o teba taký záujem, pohrebné služby sa takmer pobili o to tvoje telo a hyeny v ľudskej koži s vidinou kšeftu ťa uchmatli iným, ale napokon všetko dobre dopadlo. Dobre znamená [...]

Ivan Saktor

Vo veku 66 rokov zomrel bývalý primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor

29.07.2021 19:17

Saktor dlho bojoval s ťažkou chorobou, ktorej v stredu krátko pred polnocou podľahol.

turecko, povstalci, sýria, armáda, vojaci,

V sýrskej provincii Dará došlo k najprudším bojom za tri roky

29.07.2021 18:50

Ozbrojenci zabili vo štvrtok v juhosýrskej provincii Dará najmenej osem vládnych vojakov a 15 zajali.

smer, fico

Fico spája sily s odídencami od Kotlebu pri organizácii protestu

29.07.2021 17:52

Koalícia pripomína Smeru, že chcel budovať hrádzu proti extrémizmu.

Bolívia, Sputnik V

COVID-19 sa stáva pandémiou nezaočkovaných, upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy

29.07.2021 17:13

V máji a júni bolo na Slovensku celkovo 18 135 ľudí nakazených koronavírusom, z toho 91 percent nebolo zaočkovaných.

nautilus

Nejasné správy o zlatých muškách

Štatistiky blogu

Počet článkov: 564
Celková čítanosť: 1369853x
Priemerná čítanosť článkov: 2429x

Autor blogu

Archív