Tam kdesi za obzorom

Ale vážne, vy tomu fakt veríte? Žeby čosi také technické a imaginárne mohlo spôsobiť čosi také emotívne a … a skutočné? Žeby sa tieto čierne fliačiky na fosforeskujúcom pozadí monitora mohli rozžiariť aj čímsi iným? Nie. To nemyslíte vážne, že? Máte len bujnú fantáziu, všakáno. Technický pokrok je pekná vec, ale city? Tak to snáď nie!

Kdesi som čítal, radšej nepoviem kde, že prvé tu bolo slovo. Až potom všetko ostatné. Ten, kto to slovo vyslovil, mal vraj ale takú moc, že každé z tých slov sa stalo skutkom. To my nedokážeme. Nemyslím rozprávať, to dokážeme až príliš dobre, ale premieňať slová na skutky – to len výnimočne. Náš jazyk bol pôvodne určený na oznamovanie, toto je mama, toto otec, toto počítač. Myšlienka bola dobrá, ale my sme ju, tak ako každú dobrú myšlienku, zneužili. Najprv len tým, že sme sa dohodli postaviť vežu, ktorá by nás priblížila k jej darcovi. Jemu sa to však nepáčilo a zmiatol nám jazyky, aby sme sa už na ničom podobnom nedohodli. My si však nedáme pokoj a stále vymýšľame. Teraz sme sa zasa dohodli na internete. Chceli sme ním zrejme zlepšiť komunikáciu, keď už tie jazyky máme také zmätené, a keď sa nám to podarilo, už zasa chceme viac. Čo ešte nemáme? Čo nám tu chýba najviac? Čo ešte potrebujeme, keď sedíme večer sami pri svojom počítači, spojení neviditeľnou sieťou s celým svetom, ale v skutočnosti…sami?

Väčšina medziľudskej komunikácie vraj prebieha v mimozmyslovej oblasti, reč rúk, pohybov, očí a kdečoho iného nám oznamuje viac, ako len slová. V tých najzákladnejších veciach sú práve toto tie najdôležitejšie veci – vraj. Ľudia, ktorí sa zoznámili na inzerát to poznajú: málokedy zažijú taký šok ako pri prvom stretnutí. Hovoriť pritom, že práve takto sme si ho/ju predstavovali je väčšinou iba pokus zachrániť situáciu. Fotografie sú síce pekná vec, ale niekedy tiež iba mätú zmysly. A písmo? Čo to má spoločné s človekom? V čom sa mu tie čierne fliačiky podobajú? Myšlienkami? Túžbami? Srdcom na dlani? Akú výpovednú hodnotu majú písmená na monitore? Ako môže čosi také tisíckrát transformované vzbudiť čosi také konkrétne a tu a teraz, ako je…napríklad  láska? A môže?

Neviem.

Možno to viete vy…