Tam kdesi za obzorom

Tak toto by ma fakt zaujímalo. Je tu veľa skvelých článkov, niektoré priam brilantné, určite by bolo zaujímavé vedieť, ako vznikali. Lebo aj slávne diela slávnych pisateľov sa rodili niekedy v kurióznych podmienkach. Jeden známy básnik ľúbostnej poézie vraj prevažnú časť svojej tvorby „splodil“ v drevenej latríne. Čert vie, čo ho tam inšpirovalo. Možno to srdiečko vo dverách.  A možno spev slávika, veď latríny boli obvykle za domom v záhrade.

Dnes už čosi také veľmi nehrozí. Naše antiseptické WC už nemajú dvere so srdiečkom a spev slávika je v panelovom sídlisku dosť nepravdepodobný.  Nie každý má notebook, aby si ho bral so sebou a PC máme väčšinou v niektorej z izieb, či – povedzme si to otvorene – na pracovisku. Anonymita blogerov umožňuje tvorenie básní priam šéfovi pod nosom, a ako bonus majú ešte aj pocit dobrodružstva.

Závidím im. Môj PC na pracovisku je tvrdo kontrolovaný a súkromne tam nenapíšem ani P. Dosť ma to mrzí, občas ma totiž napadne nejaká myšlienka a ak si ju nenapíšem, za chvíľu zmizne. Už som takto prišiel o veľa. Píšem teda len doma a v tom minime voľného času, čo mi zostáva. Ale fakt ma zaujíma spôsob a okolnosti vzniku či citové pohnútky pisateľov. Sú zrejme medzi nami aj virtuózi, ktorí píšu priamo do editora, hádam to len trocha skontrolujú a šup s tým von. Bezchybný článok je na svete. Aj im trocha závidím. Ja si všetko najprv napíšem vo Worde, ukladám a publikujem postupne. Niektoré príspevky v tom „sklade“ strávia len pár minút, iné aj niekoľko mesiacov. Pri poslednej inventúre ich tam bolo 74 neuverejnených. Je mi jasné, že niektoré už oko čitateľa neuvidí nikdy. Stratili na aktuálnosti, prestali sa mi páčiť, niektoré by som priam roztrhal.

Pravdupovediac, nikdy neviem, ako budú čitatelia reagovať. S niečím sa piplem aj niekoľko hodín, ladím, cizelujem – a nič. Odozva mizivá. Iné stvorím za desať minút a majú úspech. Môj najúspešnejší článok z predošlého blogu sa tu stretol len s veľmi vlažným ohlasom, a iný, tam prehliadnutý, tu zaujal.

Niektorí ľudia zjavne venujú blogu veľa.  Energie, myšlienok, času. Internet je príšerný časožrút. A určite by sme mnohí mohli rozprávať o tom, koľkokrát sme od svojich blížnych už počuli vetu: „Teba nezaujíma nič iné, len počítač“.

Nuž, priznajme si, je to tak. Virtuálny priestor dokáže poriadne pohltiť. Dúfam len, že pri tom dokážeme žiť aj v tom skutočnom a že neukrátime svojich najbližších o prejavy toho, čo k nim cítime.

Prajem vám všetkým pekný deň.