Za národ, za vlasť

„Národ, ktorý sa nepoučí zo svojej histórie, je odsúdený k tomu, aby ju prežil znova“.

Tento chronicky známy výrok nadobúda na aktuálnosti čoraz viac. Kult mladosti, ktorý priniesla nová doba, spôsobil takú dehonestáciu skúseností, aká nemá v histórii obdobu. Vždy v minulosti každému spoločenstvu vládla rada starších a každý chápal, že radiť sa treba s tými, ktorí toho najviac prežili a teda najlepšie vedia čo a ako. Dnes si každý fagan myslí, že on vymyslel svet a ak aj nedokáže vymyslieť nič pozitívne, aspoň dehonestuje skúsenosti a myšlienky starších. Lebo najväčší kohút na smetisku je dnes ten, čo najhlasnejšie kikiríka. Deti, ktoré nepoznali hrôzy vojny a celý život prežili v mieri, sa dnes vysmievajú z útrap, aké zažili ich otcovia a dedovia. Nevedia čo je hlad, bieda a utrpenie, od narodenia sú hýčkaní tými, ktorí im kedysi tento blahobyt vybudovali, a keďže nič iné nepoznajú, nedokážu si to ani vážiť. Naopak, hľadajú odlišnosti, snažia sa interpretovať minulosť podľa seba, hlavne aby sa líšili od svojich otcov a aby nemuseli byť vďační.

Priznám sa, aj mne už dosť liezlo na nervy to socialistické oslavovanie hrdinov vojny, to nekonečné pripomínanie si výročí a okázalé frázy, stále tie isté. Ani ja som už vojnu nezažil a nevedel som si vážiť mier, ale nikdy by som si nedovolil spochybňovať či dokonca zosmiešňovať tých, ktorí to zažili. Vždy som cítil hlboký rešpekt pri rozprávaní svojho otca o tom, ako sa rozzvučali sirény pri nálete a ako musel schytiť svojich malých súrodencov a utekať s nimi do krytu, a veril som mu, on predsa nemal dôvod klamať ma. Veril som mu aj to, ako všetci vítali sovietskych osloboditeľov, lebo radosť na tvárach ľudí na fotografiách bola nefalšovaná. Všetci boli šťastní, že vojna skončila a môžu začať pracovať na obnove svojej vlasti, zničenej fašistickým bombardovaním. Verím, že niektoré opatrenia boli nutné, lebo v mestách bol nedostatok potravín a vyhladnutý národ by nevybudoval nič. A verím aj tomu, že tí, ktorí namiesto budovania spriadali plány, ako pracujúcich zradiť a zapredať cudziemu kapitálu, si zaslúžili spravodlivý trest. Zrada vlastného národa bola vždy a všade na svete zločinom.

Ani dnešná generácia vojnu na vlastnej koži nezažila. Rozmaznaná mierom hľadá dôvody, ako tie predošlé zosmiešniť.  Dôsledkom toho je neúcta ku krvi, ktorú ich dedovia preliali za to, aby ich deti a vnuci už tie hrôzy nezažili. Oslnení obchodmi plnými tovaru, technickými hračkami a americkou frajerinou pohŕdajú vlastným národom aj morálkou a hľadajú chyby na tých, ktorí im dali život a bez ktorých by neexistovali. Najviac na svete nenávidia pocit vďačnosti a vymýšľajú krkolomné dôvody, ako sa mu vyhnúť. Snažia sa vytrhnúť zo svojich koreňov, lebo sa za ne hanbia. Prekrúcajú aj dejiny, aby našli dôvod pchať sa do zadku tým, ktorí nimi pre ich pôvod pohŕdajú. Lebo občania krajín na západ od našich hraníc národnú hrdosť majú, hoci k nej majú oveľa menej dôvodov. Nemecký nacionalizmus spôsobil najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva, anglický kolonializmus takisto, a americký imperializmus vraždí malé deti v menej „pokročilých“ krajinách dodnes. Na čo sú občania týchto krajín hrdí? Na toto? A čo na nich obdivujeme my? Toto?

Zdá sa, že národ slovenský sa zo svojej histórie nepoučil. Velebí svojich utláčateľov a pľuje na tých, ktorých kedysi volal, aby ho od nich oslobodil. A ešte chce, aby si ho ktosi vážil. Nuž, vierolomnosť a zrada priateľa nie sú nikde na svete dôvodom k úcte. Ani pchanie sa do zadku tomu, kto ním pohŕda. Kto si neváži sám seba, nemôže čakať, že si ho bude vážiť ktosi iný. Zdá sa, že sme sa nepoučili…

S hejtermi sa nekamarátim

16.10.2020

Nakazených pribúda raketovým tempom. Už nie sme tou krajinou, ktorú pred polrokom obdivovali za jej disciplínu a skvelé výsledky v boji s pandémiou. Prepadávame sa do bahna čoraz viac. Prečo? Nuž nielen pre nedostatočné opatrenia vlády, ktorá z empatie k občanom nevyhlásila tie opatrenia skôr, ale hlavne pre čoraz väčší hnev či až nenávisť tých občanov k [...]

Načo zachraňovať životy?

13.10.2020

„Lebo človek v svojej zlobe je ukrutnejší a zaťatejší ako krokodíl. Jeho srdce je tvrdšie ako kameň, jeho márnivosť ničotnejšia ako prach. Ponor ho do rieky, a len čo mu uschnú šaty, bude taký istý ako predtým. Vrhni ho do smútku a sklamania, a keď sa zviecha, bude zasa taký istý ako predtým…“ (Egypťan Sinuhe) Celý život komusi pomáham. [...]

Čo je dôležitejšie ako život?

05.10.2020

Tak už sme ťa pochovali. Nepomohla ti ani najmodernejšia technika. Odpojili ťa od prístrojov, preložili tvoje bezvládne telo na vozík a previezli z Jisky do márnice. Nikdy za života nebol o teba taký záujem, pohrebné služby sa takmer pobili o to tvoje telo a hyeny v ľudskej koži s vidinou kšeftu ťa uchmatli iným, ale napokon všetko dobre dopadlo. Dobre znamená [...]

eskort, polícia, Marian Výborný

Taliansko vydalo na Slovensko muža odsúdeného za vraždu expriateľky

21.11.2024 12:37

Marian Výborný z Revúcej ihneď putoval za mreže.

srbsko, novi sad

V súvislosti s tragédiou na železničnej stanici v Srbsku zadržali 11 osôb

21.11.2024 11:57

Zrútením prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade, ku ktorému došlo 1. novembra, si vyžiadalo 15 životov.

Island Reykjanes Sundhnúksgígar erupcia láva

FOTO: Vulkanický systém na juhozápade Islandu sa opäť prebudil k životu

21.11.2024 11:00

V danej lokalite ide už o siedmu erupciu od decembra minulého roka.

nautilus

Nejasné správy o zlatých muškách

Štatistiky blogu

Počet článkov: 564
Celková čítanosť: 1700303x
Priemerná čítanosť článkov: 3015x

Autor blogu

Archív