Tam kdesi za obzorom

Zachraňujete naše životy tak, ako málokto na tejto zemi. Aj v čase morálneho marastu, ktorý tu v ostatnom čase zavládol, ste nezaváhali a viete, čo má najväčšiu cenu. Ďakujem vám práve na stránkach tohto blogu, lebo hoci inde už dávno všetci pochopili, čo má cenu a čo je podružné, tu sa zlietajú práve tí čudní tvorovia, pre ktorých ľudský život, podľa ich vyjadrení, zjavne cenu nemá. Hoci všade vo svete obdivujú vašu schopnosť uchrániť spoluobčanov od smrti, hoci sa sem chodia učiť oveľa slávnejšie národy, Vy ste sa za svoju snahu tuná uznania nedočkal.

Som na svete už vyše šesťdesiat rokov, zažil som už všeličo a vždy sa snažil pomáhať svojim spoluobčanom tak, aby som len vládal, sám som zachránil niekoľko životov a pomohol mnohým, ale dnes a tu mám pocit, že nie som medzi Slovákmi, ale medzi krvilačnými mimozemšťanmi, ktorí sa nás snažia zahubiť.  Úcta k životu, empatia, vďačnosť a aj taký normálny pocit hanby sa kamsi vytratili. Keď čítam väčšinu článkov tu, mrazí ma až v kostiach. Nadávky, výsmech, ponižovanie.  Akoby tu prebiehala akási súťaž, kto si viac kopne do premiéra. Prečo? Lebo sa snaží zachrániť čo najviac ľudí – aj proti ich vôli. Akoby všetci stratili súdnosť.

V ostatnom čase je toho až príliš veľa. Od neúcty detí k tým, ktorí im dali život, cez opľúvanie tých, ktorí nás oslobodili v čase vojny, až po hryzenie rúk, čo ich kŕmia. Zlomyseľné a slabomyseľné zosmiešňovanie opatrení, ktoré ste výhradne po porade s najlepšími odborníkmi uviedol do života dnes predvádza každý primitív. Múdrosráči, ako ste ich správne nazval, sa vyrojili ako huby po daždi. Každý, kto má v zadku dieru vie najlepšie, čo nie je dobre, hoci žiadny nemá za nič zodpovednosť. Je neuveriteľné, ako to zvládate. Je neskutočné, ako všetky tie primitívne nálety znášate a je – chápem Vás – do plaču, koľko nenávisti vaše záchranné opatrenia vyvolali.  Už je to raz tak: absencia zdravej súdnosti nás stála už veľmi veľa. U niektorých tiežľudí je zjavne otvorený parlamentný bufet dôležitejší ako to, že máme naozaj kuriózne málo mŕtvych. Takýto hyenizmus nemá obdoby.

Tento blog je skvelou ukážkou charakterov, a tiež toho, aké kto má priority. Som tu už desať rokov a teda mám možnosť sledovať, ako sa ľudia menia. Toľko nenávisti tu ešte nebolo. A tí, ktorí sa každú chvíľu oháňajú slobodou názorov, sa do krvi urážajú len pri náznaku, že ktosi úplne nesúhlasí s tým ich. Čo je ale úplne zarážajúce je to, že základná hodnota tohto sveta, teda úcta k životu, je pre niekoho podružná a je zdrojom posmechu. Aj ten jednobunkovec má v sebe úctu k životu, aj najprimitívnejší organizmus ľpie na živote a chráni si ho. Zdegenerovali sme už natoľko, že sme horší ako tie hyeny?

Pán premiér, vy tieto riadky zrejme čítať nebudete. Nepotrebujete to. A už vôbec nepotrebujete čítať názory múch, ktoré sa pod týmto článkom zlietnu. Muchy bzučia, karavána ide ďalej. Tá karavána, ktorá vďaka Vám dôjde až k šťastnému vyriešeniu krízy. Múdrosráči tu boli a budú mudrovať aj potom, ako aj im zachránite život, aby vás aj naďalej mohli opľúvať. Nuž, ja Vám prajem, aby vám tá odvaha a odolnosť vydržali čo najdlhšie a aby ste sa raz dočkali aj uznania…