Tam kdesi za obzorom

prehlásil kedysi za hlbokej „totality“ jeden môj bratanec. Pracoval vtedy ako správca bazénu v jednom veľkom, vtedy novom a luxusnom hoteli vo Vysokých Tatrách. Hovoril o tom, ako k nim zavítala delegácia anglických športovcov, čo bola v tých časoch udalosť vcelku výnimočná, ako sme si ich uctili, ubytovali v tom najdrahšom hoteli, kŕmili ich a napájali, ba na pamiatku im každému aj pravý slovenský kožuch darovali. Pravdupovediac, nezdalo sa, že by si to nejako zvlášť vážili. Skôr to vyzeralo – ako sa vyjadril – že nás pokladali za akýchsi zaostalých buranov, pre ktorých je ich návšteva mimoriadnou poctou, a správali sa podľa toho. My, vychovaní k úcte a pohostinnosti sme sa dokázali len usmievať, keď sa večer všetci spili do nemoty, bliakali celú noc, grcali do bazéna a potom doňho v tých drahých kožuchoch skákali.

Nuž, čo bolo vtedy nezvyčajným zážitkom, to sme o pár rokov neskôr nútení znášať oveľa častejšie a – zrejme v rámci kultúrneho obohatenia – akceptovať ako súčasť národnej kultúry. Dnes už nikoho neprekvapujú zahraniční gauneri, ktorí si Bratislavu premenovali na „Pártyslavu“, hlavne pre ten lacný chľast, alebo futbaloví fanúšikovia z konečne otvorenej Európy, devastujúci zariadenia našich reštaurácií. Otvorili sme sa svetu, tak trpme. Zarážajúci je skôr postoj našich občanov, ktorí sa stále iba usmievajú a hľadia na tú spúšť nečinne, zjavne zo strachu pred obvinením z rasovej či národnostnej diskriminácie, ktorá tých gaunerov chráni. Podobný postoj zaujímajú aj naše bezpečnostné sily, chrániace viac záujmy chuligánov ako naše. Ani policajt nechce riskovať a pokutuje radšej Slováka, od ktorého takéto obvinenie nehrozí.

Neviem, ako by podobné správanie vyhodnotili policajti v domovských štátoch týchto výtržníkov, evidentne oveľa prísnejšie – a aj to je dôvod, prečo chodia k nám. Vyzerá to tak, že nás stále majú za buranov. Prečo si to myslím? Lebo som predošlý týždeň strávil v Kováčovej. Je tam krásny termálny aquapark, kde práve beží naplno dôchodcovská sezóna. Starčekovia a starenky konečne aj na Slovensku vyliezli spoza prípeckov a začali využívať naše rekreačné zariadenia, blahodarne pôsobiace na ich životom a prácou zdevastované kĺby. Všetci, odchovaní socializmom, starostlivo čítajú oznámenia, príkazy a zákazy, rozmiestnené v okolí termálnych bazénov a správajú sa podľa nich. Človek by čakal, že tu vládne kľud a pohoda, ale len do chvíle, keď sa dorútila rodina s tromi deckami. Rev, krik, skákanie do vody, pohroma. Angličania. Nápisy aj v angličtine ich zjavne nezaujímali. Keď som upozornil plavčíkov, len sa usmiali. Vraj musíme byť tolerantní, sú to predsa zahraniční hostia…

Hm…tuším sme ešte stále burani…