Tam kdesi za obzorom

Oblečte si dresy

keď sme takto v kope

aby bolo jasné

kto za koho kope

…spieva v jednej piesni Jožo Ráž, zjavne túžiaci po tom, aby sa vyznal v ľuďoch okolo seba a vedel, z ktorej strany má kopanec čakať.

Nuž, tá pieseň je už dosť stará a myslím, že dnes už vieme lepšie, kto za koho kope, lebo z jeho konania je to zrejmé. Spoločnosť sa nám rozdelila na „slniečkárov“ a „konšpirátorov“, a možno ešte na stovky všelijakých „-ov“, lebo veď máme slobodu a demokraciu a každý môže robiť čo chce. Kopať, štrajkovať či zakladať ďalšie politické strany. Výrobcovia tričiek majú o prácu postarané. Zgrupovanie sa pod jednou farbou, zástavou či transparentom prináša ľuďom istotu, že ich spoločný názor je správny. Či im nad hlavami veje nápis Za slušné Slovensko, Za rodinu, či len všetky farby dúhy, všetci chcú patriť do nejakého košiara. Ten košiar je hrádzou proti pochybnostiam, lebo ak by stáli sami doma pred zrkadlom, tvárou v tvár sebe by tú istotu nemali. Potrebujú ideu, potrebujú vodcu. A potrebujú sa tým tričkom definovať a začleniť. Takto v kope sú silní.

Aj médiá sa vyprofilovali. Denník Sme a Denník N sú vyslovene slniečkárske – ak prijmeme túto terminológiu – nuž a denník Pravda je, aspoň čo sa blogu týka, prevažne mekkou „konšpirátorov“. Keď som sem pred takmer desiatimi rokmi prišiel, nebolo to tak. Písali sme si tu pre potešenie, básničky aj rozprávky, menej bolo politiky, viacej radosti. Hoci aj vtedy sa tvorili isté názorové skupinky, neboli ani zďaleka také vyhranené a hlavne necítili sme k nikomu závisť ani nenávisť. Isteže, rypáci boli vždy. Heslo: Nie som ničím, preto ničím – charakterizovalo istých jedincov vždy. Časom sa však, ako sa zdá, ideologické priepasti prehĺbili a neochota prijať iný názor vzrástla. Porozumenie sa dnes krčí kdesi v kúte zatratenia. Každý tábor sa vyhranil krikľavou farbou trička a obrnil múrom nedostupnosti protiargumentov. Namiesto počúvania iných právd dnes len hlasnejšie kričíme tie svoje. Nemiesto poučenia sa betónujeme. Všetci sa cítime ohrození tými druhými, a tí druhí sú čoraz väčší nepriatelia. Tričká a zástavy, bojové pokriky. Takto sa začína každá vojna…

Ľudia…

Prestaňme !

Uvedomme si, čo nám hrozí.

Skúsme sa dohodnúť po dobrom. Veď sme Slováci. Nehľadajme zasa triednych nepriateľov. Nenechajme sa rozdeľovať. Skúsme znova ťahať za jeden povraz. Vyzlečme si tričká. Bez nich sme rovnakí. Skúsme nájsť zlatú strednú cestu, ak budeme chcieť, určite sa nám to podarí. Prestaňme kopať, vyzlečme si tie dresy a buďme zasa ľuďmi…