Tam kdesi za obzorom

Takýto vkusný veršík koloval kedysi naším národom v časoch vraj totality a krutej neslobody.

Pravdou je, že verejné záchody boli vtedy v oveľa horšom stave ako dnes a svoje básnické sklony tam mohol realizovať každý, teda bolo to niečo ako blog, len s tým rozdielom, že okrem ťažoby na duši sa tam zbavoval aj prebytkov tela – a bolo to zadarmo. Dnes je relatívne zadarmo len tá duša – keď už máme tú slobodu – a všetko telesné je spoplatnené. Samozrejme, okrem najbežnejších vyjadrení o tom, kto je aký úd, sme tam mohli nájsť aj vyjadrenia k politickej situácii a jej predstaviteľom, čo je zaiste dôkaz, že demokracia fungovala, lebo neviem o tom, že by ktosi pátral po autoroch. Záchod bol záchod a čo sa tam splodilo, to tam aj zostalo, a človek z tých priestorov vyšiel očistený na tele aj na duši…

Dnes je situácia iná. V rámci slobody a demokracie sa nám duchovný odkaz verejných toaliet preniesol do života a perly ducha z tých priestorov zdobia dnes aj výtvory moderného umenia. Keď som bol krátko po nežnej na predstavení jednej našej poprednej divadelnej scény, jeden veľmi známy umelec sa v istej chvíli naklonil do hľadiska a celkom nečakane zahlásil: „Stojí to všetko za ho.no“. Vtedy to medzi divákmi spôsobilo zdesenie, neboli sme na to zvyknutí. Dnes je to už bežné. Fekálne, dobytčie či pohlavné výrazy nás zaplavujú denne aj z obrazoviek televízorov a uchrániť pred nimi aspoň deti je nemožné. Na slovníku ponovembrovej mládeže to poznať. Každý chce byť sám sebou.

Vždy som si myslel, že vývoj ľudskej čeľade pokračuje, že spejeme k čoraz vyššej forme pokroku a humanizmu. Dnes máme také možnosti, o akých sa nám v minulosti mohlo iba snívať. Odstránili sme nevedomosť, ktorá bola vždy najmocnejším nástrojom všetkých tyranov, môžeme sa dozvedieť takmer čokoľvek. Ako to, že sme to nevyužili na svoje obohatenie? Prečo mám pocit, že sa vraciame späť do doby kultúrneho barbarstva a primitivizmu? Prečo je najpopulárnejším výrazom jedného z najobľúbenejších filmov výkrik: „Proletáři všech zemí, vyližte si prdel?“ Prečo by film Dědictví nemal šťavu, keby nemal podtitul Kurvahošigutntág? Naozaj nám to pripadá také vtipné?

Nuž, neviem, ale mám pocit, že sa nám tá totalitná výzdoba verejných záchodkov vyvalila do života a zaplavila nám telá aj duše. Už ju ani nevnímame. Sme schopní niesť v jednej ruke transparent z nápisom „Za slušné Slovensko“ a v druhej obraz obeseného premiéra.  Kam sa podela skutočná slušnosť? A kam sa podel odkaz humanistov, tie stáročia duchovného rastu, ktorým sa vraj človek odlišuje od zvierat? Vraciame sa späť do džungle? To sme chceli?