Tam kdesi za obzorom

Tak tu máme prvý máj, sviatok práce a mesiac lásky. Ak sa niekomu zdá, že tieto dve veci nejdú dokopy, musím ho vyviesť z omylu. Veď čo všetko by sme neurobili pre milovanú bytosť. A preto sa chcem za nás, mužov, poďakovať všetkým ženám. Za tú ich každodennú prácu pre rodinu, pre deti, pre svojich mužov, za tie tisíce úkonov pre dobro rodiny, lebo to je ten najhmatateľnejší dôkaz lásky, aký existuje. Len láska dokáže ženu vyhnať z teplej postele, aby pripravila raňajky tým, ktorých miluje, len láska jej vyčarí na perách úsmev aj vtedy, keď už padá od únavy. Nie každá to dokáže. Nie každá má v srdci dosť lásky na to, aby sa premohla a obetovala svoje pohodlie tomu, koho miluje. O to vzácnejší je tento cit, o to krajšie sú plody jej lásky.

Chcem sa poďakovať každej žene, ktorá takýto cit v sebe má. A myslím, že každá si dnes zaslúži krásny bozk pod rozkvitnutou čerešňou či jabloňou od muža, ak aj on ju ľúbi. A aby ste sa, chlapci, nevyhovárali, že žiadny rozkvitnutý strom v dosahu nie je, tak vám jeden posielam…