Tam kdesi za obzorom

„Do Talianska by som nikdy nešiel. Ja to tam samá Mafia“ – prehlásil kedysi jeden kolega, keď sa dozvedel, odkiaľ som sa práve vrátil.

Nuž, je pravdou, že povesť tejto krajiny je nelichotivá, zvlášť v ostatnom čase a zvlášť z pohľadu nás, Slovákov. Slávny taliansky spevák Luciano Pavarotti však kedysi povedal, že Taliani sú najlepší ľudia na svete a je len na nás, ktorému z týchto pohľadov uveríme viac. Stačí jediné: pozrieť si tú apeninskú čižmu zblízka.

Prešiel som ju celú. Od majestátnych štítov Dolomitov až po Sicíliu a ešte ďalej. A ručím vám za to, že La Bella Italia dokáže vždy prekvapiť. Treba však ísť aj ďalej, než tuná blízko do benátskej lagúny, kde more nie je príliš čisté a príroda žiadny zázrak. Taliansko ponúka aj iné zážitky. Je pravdou, že na pláži blízko Rodi Gargánico nám akýsi fagan ukradol plážovú tašku aj so všetkým obsahom, takže Pavarottiho teória bola v tej chvíli silne otrasená. Pravdou je aj to, že sa nám v Martinsicure stratil náš trojročný Lukáš, keď sa baby zakecali na pláži, kým ja som varil obed, ale policajti ho našli rýchle a dodali späť oblečeného v zelenom oblečku, hoci sa stratil nahý. Deti sú pre Talianov posvätné.

Žiadne miesto v Taliansku vraj nie je od mora ďalej ako sto kilometrov.  Morské pláže sú veľmi rôznorodé, od dlhých piesočných na severe po skalnaté v Kalábrii či čierne sopečné na Liparských ostrovoch. Každý si nájde to, čo preferuje. Taliansko je pestré…

Taliansko, to sú malebné mestečká na strmých bralách nad morom, najmä v okolí Sorrenta, Amalfi či Positano, kde napenené capuccino v kaviarničke s výhľadom do diaľky chutí skvele. V mestečku Tropea na opačnej strane si určite dajte aj tartuffo, zmrzlinovú guľu neskutočnej chuti, a nehľaďte na peniaze. Taliansku kuchyňu spomínať nemusím, nikde inde nechutí pizza tak, ako v jej rodisku.

Taliansko, to sú aj Isole ´d Eoile, sopečné ostrovy dolu na juhu. Výstup na sopku Vulcano zvládne každý, my sme ten kráter obišli dokola, aj s miestom, kde smradľavé výpary syčali zo zeme pomedzi sírové kryštály a vzduch bol nedýchateľný. Výhľad z vrcholu je však fantastický, aj na ostrov Stromboli, ktorý chrlí lávu takmer nepretržite. Cesta loďou k nemu aj ostatným ostrovom je nezabudnuteľná, aj preto, že bola zakončená zúfalými skokmi lode po vlnách v silnej búrke.

Taliansko, to sú aj morské jaskyne a oblúk lásky v okolí polostrova Gargano, biele skalnaté útesy aj hlboké diery v nich a bláznivý lodivod, ktorý s loďou plnou krásnych turistiek stváral neskutočné frajeriny, len aby ich zaujal.

Taliansko, to je aj neskutočný ostrov Capri, ktorý mi prirástol k srdcu až natoľko, že som jediný raz porušil svoju zásadu nevracať sa na miesto, kde som už raz bol, a zašiel tam aj druhýkrát. Bol ešte krajší a ešte nezabudnuteľnejší…

Taliansko, to nie je len more, ale aj vysoké štíty Álp, ktoré tu nazývajú Dolomity, úžasné horské pleso Logo Misurina a ešte úžasnejší výlet k Tre Cime di Lavaredo, trom štítom starovekého Stegosaura, ktoré sa šplhajú až k tritisíc metrov nad morom. Hore k Rifugio di Auronzo, horskej chate vo výške 2500 metrov vás vyvezie autobus, dolu si ale radšej prejdite tých osem kilometrov pešo, cesta pomedzi štíty je plná neskutočných prírodných krás.

Taliansko, to je samozrejme aj história. Už Benátky sú zážitok. A večné mesto Rím je pokladnicou stredovekého umenia, od Fontány di Trévi, cez Piaza Navona, až po Vatikán, Anjelský hrad či Koloseum. Florencia je priam pokladnicou umenia, v chráme Santa Croce snívajú svoj večný sen takí velikáni, ako Leonardo da Vinci, Nicolo Macchiaveli či Dante Alighieri. Aj Pisa je zážitkom, najmä navečer, keď červené slnko zafarbí vrchol šikmej veže do purpuru a na schodoch chrámu na Námestí zázrakov  spievajú mládežníci za zvuku gitary tklivé škótske balady…

Choďte do Talianska.

Nepočúvajte reči o Mafii.

La Bella Italia za to stojí…

Tropea (foto: Nautilus)