Tam kdesi za obzorom

Dovolenka v Španielsku je vždy zážitkom. Bohatá a kultúrna krajina európskej únie disponujúca množstvom lákadiel nielen prírodných, ale aj historických, architektonických či zábavných. Úroveň služieb je vysoká, čomu zodpovedajú aj ceny. Náročný dovolenkár si tu príde na svoje, chudobnejší veľmi nie.

Moja prvá cesta do Španielska v deväťdesiatych rokoch bola poznačená šetrnosťou. Autobusom sme tam šli dva dni, so zastávkou v Cannes a Monte Carle, čo sú zážitky, ktoré vás pri lete lietadlom minú. Ubytovali nás v apartmánovom dome v mestečku Lloret de Mar a stravovali sa vo vlastnej réžii, ale za cenu 4200 Sk sme viac chcieť nemohli. Na pláž to bolo tiež dosť ďaleko, no vtedy sme si to užívali, lebo mestečko je plné obchodíkov a atrakcií, o akých sa nám vtedy doma ani nesnívalo. Lloret de Mar má krásnu pláž s drobnými, asi pol centimetrovými kamienkami, čo je asi ideál. Netlačia bosé nohy a ani sa nevíria a nekalia vodu ako piesok, ktorý je príliš jemný. Z oboch strán asi polkilometrovej pláže sú skalnaté útesy, v ktorých je vytesaný vyhliadkový chodník s úžasnými výhľadmi, takže prechádzky sú tu veľmi romantické. Na južnej strane mestečka je za útesom miestna časť Fanals s ešte krajšou plážou, a za ďalším útesom úplne najkrajšia, priam rozprávková pláž Boadella. Toto miesto je asi to najkrajšie, ktoré som v pevninskom Španielsku videl. Zážitkom iného druhu je návšteva Barcelony s Olympijským štadiónom na kopci za mestom, kde bolo kedysi smetisko, štadiónom FC Barcelona s múzeom tohto klubu, stále nedokončenou katedrálou Sagrada Familia od Antonia Gaudího a  úžasnou promenádou La Rambla so živými sochami a mnohými inými atrakciami. Neďaleký Aqua park je kombináciou vodných atrakcií a zoologickej záhrady s predstavením papagájov aj delfínov…

Kým Costa Brava na severe je krajinne rozmanitá, Costa del Sol južnejšie je takmer plochá. Milovníci prírody si tu na svoje neprídu, a ani more toho veľa neponúka. Pláž v mestečku Fuengirola nie je ničím výnimočná, iba ak občas naplavenými odpadkami. Stredomorské pobrežie Španielska je zväčša husto zastavané a to si vyberá svoju daň. Služby sú tu ale na vysokej úrovni a je radosť sledovať personál hotelov, ako účelne a usilovne pracuje, čo môže byť inšpiráciou pre niektorých našich. Švédske stoly sú tu mimoriadne bohaté, najmä vo svojej rozmanitosti. Hlavným mestom Costa del Sol je Malaga, krásne miesto na morskom pobreží. Je radosť prejsť sa ulicami popod palmy až k rodnému domu Pabla Picassa s jeho sochou, sediacou na lavičke pred domom, či parkom okolo prístavu s množstvom exotických rastlín zo všetkých kútov sveta, medzi ktorými poletujú voľne pestrofarebné papagáje. Zážitkom je aj mestečko Marbella, najmä pre jeho mondénnosť a množstvo prepychových jácht v prístave. V tunajšej nemocnici priviedla na svet dieťa Malanie Griffith svojmu mužovi, tunajšiemu rodákovi Antoniovi Banderasovi (ak vás to zaujíma). Výlet do Gibraltaru určite stojí za to. Táto anglická kolónia nedávno prešla referendom, kde sa väčina obyvateľov priklonila na stranu zotrvania v područí anglickej kráľovnej. To znamená, že pri vstupe do nej musíte prejsť colnou kontrolou. Atrakciou je už samotný vstup, lebo autá tu križujú letiskovú dráhu, pre nedostatok miesta vybiehajúcu až do mora. Z južného parkoviska s bielou muslimskou mešitou je cez prieliv vidno až do Afriky. Hore na typickú skalu premáva lanovka, ale k jaskyniam asi v jej polovičke vás vyvezú autobusom. Jaskyne sú krásne, veľké, gýčovito nasvietené farebnými reflektormi. Všadeprítomné opice makaky sú tu chránené a dosť drzé. Gibraltar je multikultúrne mesto a môžete tu vidieť takú zmes rás a národov, ako málokde na svete.

Kanárske ostrovy sú pojmom. Na Gran Canarii turistický ruch začínal, takže niečo je tu už dosť vyžité, ale hotel Beverly Park žije celoročne a o návštevníkov núdzu nemá. Stojí na okraji vychýrenej Playa del Inglés, iba pár metrov od mora. Priplatil som si izbu na morskú stranu, lebo z tej opačnej bolo vidieť a počuť tak akurát diaľnicu. Tu som mal pod balkónom nádherné palmy v rozprávkovej záhrade, bazén s vírivkou a z balkóna na šiestom poschodí aj krásny výhľad na Atlantický oceán. Najbližšie kúpanie bolo na menšej pláži hneď dolu, ale piesok na nej je veľmi jemný, pod nápormi vĺn sa neustále víri a voda v oceáne nie je veľmi teplá nikdy. Blízka Playa del Inglés nie je na tom lepšie, na dôvažok za hlbšou vodou je treba ísť aj viac ako sto metrov. Zato prímorská promenáda, vydláždená bielym mramorom s antikorovým zábradlím, tiahnúca sa celým pobrežím v dĺžke niekoľko kilometrov, ponúka skvelé výhľady nielen na oceán, ale na západnom konci aj na duny pravej  nefalšovanej prímorskej púšte pred mestom Maspalomas. Tam premáva zelený autobus a rozhodne stojí za návštevu. Naspäť sa môžete vybrať, tak ako ja, pešky po morskom brehu okrajom púšte. Od majáku Faro sú to asi štyri kilometre. K najväčším atrakciám Gran Canarie patrí Palmitos Park. Autobus vás zavezie až k bráne v údolí medzi skalnatými kopcami. Ďalej už musíte ísť a žasnúť sami. V tropických záhradách pod palmami sú voliéry s exotickými vtákmi, za ohradami zvieratá zo všetkých kútov sveta, kaktusy, jazierka, vodopády, neviete, kam prv pozerať. Delfinárium predvádza vystúpenie každé dve hodiny. Medzitým show volaviek, marabu, pelikánov a papagájov. Odchádzate ohúrený a plný zážitkov. Na cestu do vnútrozemie som si požičal auto. Z rušnej prímorskej diaľnice som si to namieril rovno oproti sopečným kopcom a údolím Barranco del Mogán stále vyššie, až k modrým skalám Los Azulejos, a potom mestečkom San Nicolas k západnému pobrežiu a vyhliadke Mirador del Balcón, odkiaľ sú z výšky nádherné výhľady na more a ostrov Tenerife so sopkou Pico del Teide. Ďalšia cesta viedla strmou cestičkou Barranco del Aldea, kde sa dve autá neobídu. Autíčku občas dochádzal dych – a mne tiež. Zastavil som až hore medzi strmými kopcami Candellárie, mesačnej krajiny medzi nebom a zemou, a kochal sa. Ďalej to už nebolo ďaleko k národnému parku Tamadaba, plnom krásnych límb. Mestečkom Artenara som iba prešiel a zastavil až pod mohutnými skalami Roc Nublo, odkiaľ skákali kedysi pôvodní obyvatelia, keď ich španielski dobyvatelia obkľúčili. Ešte raz som stál, na vyhliadkovom parkovisku Las Yeguas s výhľadmi na všetky spiace sopky v okolí. Potom už len údolím Fatagy späť do civilizácie.

Las Palmas je mesto plné paliem. Od múzea Alfreda Krausa je krásny výhľad na Las Canteras, miestnu pláž, aj na kus tohto veľkého mesta. Na malom námestí pred stredovekou katedrálou sú sochy siedmich psov, zastupujúcich sedem kanárskych ostrovov, lebo canis je pes. Za prehliadku stojí stará štvrť Vegueta a samozrejme, múzeum Krištofa Kolumba s replikou jeho kapitánskej kajuty. Námestie Santa Catalina buble neustálym ruchom, na kraji kaktusového záhonu sú lavičky a na nich dôchodcovia, riešiaci politickú situáciu. Prístav za nákupným centrom el Muelle je veľký a kotvia v ňom lode zo všetkých končín sveta.

Obchodno-zábavná zóna Yumbo v Playa del Inglés je po deviatej vyhradená gayom. My sme tam prišli skôr, prehrabali sa v záľahách tovaru a nakukli do štýlových barov, aj čo-to kúpili. Začiatkom sezóny tu nie je veľa ľudí, takže je tu znesiteľne.

Dva týždne na Gran Canarii ubehli ako voda.

Lietadlo odlietalo načas. O štyri a pol hodiny sme boli v Bratislave…

Gran Canaria, Playa del Inglés (foto: Nautilus)