Tam kdesi za obzorom

Jedni ťahajú, iní sa vezú. A keďže tých, ktorí naskočili na voz je čoraz viac, treba pevnejšie postroje a silnejší bič na tých, čo ťahajú.

Nie je žiadnym tajomstvom, že tam, kde je ťažká manuálna práca je mladých ľudí ako šafranu. Tú najhoršiu a najslabšie platenú robia spravidla starší ľudia, nezriedka už v dôchodkovom veku. Ani o remeslá nie je medzi mladými záujem, zámočníkov či stolárov je chronický nedostatok a Slovensko už musí kvalifikovaných robotníkov voziť zo zahraničia. Naši mladí v pracovnej dobe sedia za počítačmi, surfujú po internete, čítajú blogy, prípadne hrajú počítačové hry. Vidno to aj tu. V pondelok je čítanosť blogov vysoká a je to tak až do piatku, v sobotu, keď sú všetci doma, rapídne klesá. Je to tak aj v zdravotníctve, väčšina obvodných lekárov je už v dôchodkovom veku a štát rozdáva mladým finančné stimuly, len aby ich na tieto miesta prilákal. Nielen odpor k fyzickej práci, ale aj nechuť prevziať zodpovednosť je pre mladých typická. Prečo je to tak hádam písať nemusím, ústup od morálky prináša ovocie. Čo sa komu nehodí, to škrtne. V tejto tržnej dobe, keď si banky účtujú horibilné percentá za akúkoľvek pôžičku a každý si nechá za všetko zaplatiť, je nezištnosť niektorých „zaostalých“ jedincov smiešna. Zaostalé sú najmä niektoré slovenské mamičky, ktoré každé ráno o pol piatej ráno v pľušti či snehu klusajú na autobus do práce, aby uživili svojho chudáčika synčeka, ktorý vyspáva včerajšiu opicu až do obeda, lebo on by za tie peniaze ani nevstal z postele. Zaostalí sú aj ich otcovia, ktorí kopú kanály na zablatenej ulici, lebo lepšiu prácu nedostali, a nikoho nezaujíma, že s počítačom to vedia tiež. Zaostalí sú aj tí, ktorí sa napriek podlomenému zdraviu starajú o svojich staručkých rodičov, takže o osemdesiat a viacročných sa starajú šesťdesiatnici a starší, ktorí namiesto „zaslúženého odpočinku“ zo svojho dôchodku podporujú aj svoje deti. A ak si niekedy dovolia posťažovať, dostanú odpoveď: daj mi pokoj so svojimi starosťami, ja mám dosť svojich.

Sprostý, kto dáva, sprostejší, kto neberie.

Vybabri skôr, než s tebou vybabrú.

Bezohľadnosť sa stala príkazom doby a hoci každý má možnosť konať aj inak, všetci si radšej na ten voz naskočia. Veď on ho už niekto potiahne. A keď sa ozve svedomie, vždy sa nájde niekto iný, kto to spôsobil. Kapitalisti, komunisti, Fico. Len ja nie…