Tam kdesi za obzorom

povedal starogrécky filozof Sokrates, jeden z najmúdrejších ľudí všetkých čias, a potom už len mlčal a počúval krik svojej ženy Xantipy…

Ľudia sú všelijakí. Niekomu pánboh doprial viac, inému menej. A keďže zákon akcie a reakcie je spoľahlivý, tí menej obdarení si vybudovali systém mimikier, ktorými svoju slabšiu duševnú výbavu maskujú. A nielen maskujú, v ostatnom čase aj prezentujú ako prednosť.  Keď už máme tú slobodu a demokraciu, každý má právo na svoj názor a má právo ho aj verejne prezentovať. Niekto do tej slobody zakomponoval aj klauzulu o výnimočnosti, a tak sa čoraz viac ľudí – v túžbe byť originálni – prezentuje čoraz bizarnejšími výrokmi.  Stáročiami overené pravdy začali nudiť a špekulanti všetkých krajín ich začali spochybňovať. Čierna sa stala bielou, svetlo tmou. Rozdeľ a panuj. Ten niekto si mädlí ruky…

Hovorí sa, že kým si pravda obuje topánky, lož trikrát obehne svet. V tejto multimediálnej dobe aj viackrát. Svet je zahltený informáciami a dezinformáciami a to, čo kedysi bolo snom všetkých vzdelancov a humanistov, sa stalo nebezpečnou zbraňou. Komenský by sa čudoval. A my sa zasa čudujeme, ako sme mohli veriť ľuďom, o ktorých sme nič nevedeli, ale zvolili sme ich do najvyšších štátnickych funkcií. Až keď už boli na svojich stoličkách pevne usadení, zistili sme, čo sú zač. Voľby sú vraj najvyšším stupňom demokracie, ale zdá sa, že je to len obyčajná lotéria. Lotéria s lotrami. Kedysi to boli možno slušní ľudia, ale zostať slušný v politike asi nejde. A nám už zostáva štyri či päť rokov nadávať, zalamovať rukami a krútiť hlavou…

Ľudia sú všelijakí. Postupom času si mnohí uvedomili, že dostať sa k moci a peniazom poctivou prácou a znalosťami nie je tá najľahšia cesta, a hľadali skratky. Aj za cenu toho, že nepôjdu po chodníku, ale pošliapu trávnik. Ten trávnik, ktorý niekto vysadil, polieva ho a opatruje. Stačí nahlas prezentovať svoj názor, že trávniky sú škodlivé a ich opatrovatelia sú nebezpeční blázni. Aké originálne! Je oveľa jednoduchšie získať si ľudí vtipom a šarmom, ako vedomosťami. Roztomilému gaunerovi odpustíme všetko. Zo Slovenska už poutekalo veľa múdrych a vzdelaných ľudí. Odišli tam, kde ich kvality zavážia viac ako výrečnosť gaunerov.  Nám tu na Slovensku netreba odborníkov, my sme grandi, nám stačia výreční diletanti, hlavne že sú to „naši ľudia“…

Nuž, niekomu boh doprial viac, inému menej. Pravda si obúva topánky veľmi pomaly. Stále je u nás veľa múdrych ľudí, je veľa statočných a pracovitých, ale tieto nové módne trendy ich presviedčajú, že múdrosť a statočnosť nie sú „in“. Pracujú, pomáhajú, prežívajú. K slovu sa veľmi nedostanú. Nemajú kedy. Držia tento štát na nohách, bez nich by skapal. Ich pravda je iná, ako tá z médií, ale ich hlas je taký slabý, že v hurhaji krikľúňov úplne zaniká. A lož zatiaľ obieha svet…