Môj starý otec bol vysoký, dôstojný bielovlasý pán s výzorom a chovaním šľachtica. Pochádzal z Moravy a českého prízvuku sa nezbavil do smrti. Myslím, že zo všetkých svojich siedmich vnúčat mal najradšej mňa. Mal veľmi svojský zmysel pre humor, rád mystifikoval a ja som bol vo svojej detskej naivite veľmi vďačnou obeťou jeho humoru. „Vidíš, Mirečku“- ukazoval mi veľkú a krásnu mušľu, ktorú si doniesol z vojny, „ v tej mušli je zakliate more. Keď si ju dáš k uchu, tak to more uslyšíš“. Mal bohatú fantáziu a ja dodnes neviem, ktoré z jeho príbehov boli skutočné a ktoré vymyslené. Ten o tom, ako vo vojne na Pijave pochodovali tri dni pod vodou, dýchali cez laufy pušiek a nesmeli sa uprdnúť, aby ich bublinky neprezradili nepriateľovi – tak to bol len huncútsky výmysel, ale vtedy som mu veril aj to a on sa skvele bavil na tom, ako som mu to s otvorenou detskou pusou žral. Veď ho aj za to babička stále kárala, vraj prečo blbne tomu decku hlavu. Vždy sa smerom k nej dôstojne uklonil a povedal: „K vašim službám, krásná dámo“.
Neskôr mi prezradil aj „veľké tajomstvo“. Vraj jeho pradedo bol skutočný šľachtic, rytier von H…, titul dostal od samotného kráľa a mal na Morave aj svoj kaštieľ, ale všetok svoj majetok pre svoju búrlivácku povahu prehral v kartách. Toto mi vtedy, v časoch socializmu, rozprával iba pošepky, lebo cez vojnu už za nevhodné chovanie fašisti zavreli do basy, a on už neveril žiadnemu režimu. Stihol mi ale povedať ešte niečo: „Víš, Mirečku, šľachtic nie je ten, kto má veľa majetku, ale ten, kto má šľachetné srdce“.
Môj starý otec už dávno nežije. Už nechodí svojím dôstojným krokom po tejto zemi a nikomu už nerozpráva tie svoje báchorky, ale niečo tu po ňom zostalo. Napríklad ja. A to, čo do mňa naštepil. Napríklad úctu k ženám. Taký ten mierne rytiersky spôsob, akým sa bavil s každou, dokonca aj s vlastnou ženou. Takú tú úctu k nežnému pohlaviu, také to šľachtické či šľachetné chovanie sa k dáme, nech by bola akákoľvek.
Musím povedať, že toto dedičstvo mi neprinieslo veľa osohu. Šľachetnosť sa dnes nenosí a zlizol som si za ňu viac posmechu ako uznania. Akékoľvek dámy dnes žiadajú od muža úplne iné veci. Ale nevadí. Ja som svojmu starému otcovi za to vďačný…
https://www.youtube.com/watch?v=hq2KgzKETBw ...
Prvá sa Ti podpíšem pod ňu. Milá moja ...
A ja som doposiaľ žila v domnení, že galantní... ...
Mojho zachranila vodna fajka :))))))))))))))))))))))))))))))... ...
a môj dedo ešte doteraz asi pod tou vodou ...
Celá debata | RSS tejto debaty