Tam kdesi za obzorom

Pre niektorých ľudí je práca prirodzenou súčasťou života. Potrebujú ju ako vodu a vzduch a nemôžu bez nej žiť. Sú aj iní, pre ktorých je práca nevyhnutným zlom a ak nemusia, nepohnú ani prstom na nohe.

Väčšina z nás je čosi medzi tým. Pánboh nás vraj stvoril na svoj obraz, ale ja som nikdy nepočul, žeby On – s výnimkou prvých šiestich dní pred stvorením tohto sveta – pracoval. Logicky z toho vyplýva, že čím sme lenivejší, tým máme bližšie k bohu. A čím viac pracujeme, tým sme podriadenejší jeho kliatbe za prvotný hriech a príkazu Modli sa a pracuj. Ešte šťastie, že sme vymysleli morálku. Podľa nej bola práve zaháľka hriechom a všetko čo tu človek má, len práca dáva statočná. Náročky píšem „bola“, lebo sa mi zdá, že ani toto už nie je pravda. Hoci všetkým je jasné, že nič sa neurobí samo, že o všetko sa treba, často s vypätím všetkých síl, postarať a oddrieť, všetci hľadáme spôsob, ako to nejako  oklamať. Ako môcť sedieť na svojom obláčiku a nepohnúť prstom, či dokonca silou myšlienky meniť svet. Veď o tom je celá naša moderná technika. Božský pocit z „poroučení dešti a větru“ je neodolateľný, takmer taký, ako pocit nadradenosti nad svojimi blížnymi, manipulácie s nimi a donútenia ich plniť našu vôľu. Neviem, či aj toto mal boh v pláne, keď nás stvoril, ale ak by bol aspoň trocha ješitný, musel by nás už dávno zmietnuť z povrchu tejto zeme. Tak, ako zmiatol jazyk staviteľov babylónskej veže, aby sa nemohli dohovoriť, vežu dostavať a priblížiť sa mu.

Popravde, indície tu už sú. A nie hocijaké. Svet zďaleka nie je takým ideálnym miestom pre život, ako by sme si predstavovali, hoci väčšina ľudí na tom pracuje a v pote tváre dobíja chlieb svoj každodenný. Ba akoby to bolo čoraz horšie. Akoby sme v pote tváre vytvárali len nové obláčiky pre zopár „božských“, aby mohli sedieť, nepohnúť prstom a manipulovať nami. Akoby polarizácia sveta prebiehala podľa vopred určeného plánu, nech už ho vymyslel ktokoľvek. Bohatí a chudobní. Páni a sluhovia. Králi a robotníci. Všimnite si, ako sú organizované včely. Zrejme sú na vyššej úrovni pokroku. Robotnice nikdy nebudú kráľovné. Už ich to ani nenapadne. Manipuláciou ktosi dosiahol ich nemenný osud.

Čo čaká nás?