Tam kdesi za obzorom

Už je to viac ako rok, čo si mi odišla. Viac ako rok som nevedel, kde si, čo robíš, ako sa máš. Tam, kde si, zrejme čas plynie inak ako tu, vraj čo je to rok proti večnosti. Možno si celý rok čakala kdesi na chodbe súdnej miestnosti, kým na teba príde rad, možno bol pred tebou nejaký veľký hriešnik a pojednávanie sa pretiahlo množstvom dôkazov, tak ťa tam nechali sedieť a čakať. Dúfam len, že ti nebola zima. Odišla si len v tom tvojom sviatočnom kostýme, ten ťa príliš nezahreje a kým neprebehne súd, nikto nevie kto si, nikto ťa tam nepozná a nemá dôvod pomôcť ti. Kým neprejdeš pojednávacou miestnosťou a nevyjdeš dverami na opačnej strane, nemôžu sa ťa ujať ani tí, ktorí už prešli, tvoji blízki, tvoje deti. Tá chodba, na ktorej si tak dlho sedela, je oddelená od oboch svetov, od prvého aj od druhého, kým neprídeš na rad a Najvyšší sudca nepreskúma tvoj spis, si oddelená od všetkých a nedovolia ti ani vstúpiť mi do sna. Ale pred pár dňami som ťa uvidel a odvtedy už viackrát. Až teraz si mi začala vchádzať do snov, pozerať sa na mňa tým svojím večne vyčítavým pohľadom, ktorý som nevidel už viac ako rok. Nehovoríš mi nič, len sa pozeráš, až kým si nezačnem hovoriť ja. O tom, že som ti nedal ani zlomok toho, čo som ti mohol dať, aj keď som sa snažil, o tom, že som ti zostal strašne veľa dlžný a o tom, že už ti nikdy nič nevrátim. Celý ten viac ako rok som nevedel, čo je s tebou a prežíval neistotu ako vždy, keď si bola v nemocnici a nepustili ma k tebe, ale to bolo len na pár dní a toto už príliš dlho, hoci viem, že už sú všetky operácie zbytočné a všetky bitky o tvoj život dobojované. Prežili sme spolu všetky, až na tú poslednú. Odišla si v nemocnici medzi cudzími ľuďmi a ja si dnes vyčítam, že som ťa tam dal. Ale keby som  ťa nezaviezol, vyčítal by som si, že som neurobil všetko pre to, aby si neodišla. Tentoraz si zubatá našla cestu, ako ma oklamať.

Tak už mi vchádzaš do snov, mami. Tak, ako všetci naši, ktorí odišli pred tebou. Viem, že keď si sa z lavice na tej chodbe zdvihla, lebo vyvolali tvoje meno, a keď si pohliadla do očí tomu, ktorý si práve prečítal tvoj spis, pocítila si úľavu. On je vraj spravodlivý a láskavý aj k tým, ktorí si pre neho nederú kolená. Dôležité je to, ako žili. Viem, čo si v tých očiach uvidela. Viem, ktorými dverami si vyšla.

Vchádzaš mi do snov. Už viem, kde si…