Tam kdesi za obzorom

Ten rým z názvu je čisto náhodný, a neviem, či ten vodopád anomálií, ktoré sa u nás v ostatnom čase rozmnožili ako huby po daždi, skutočne pochádza spoza veľkej mláky, lebo moji príbuzní stamodtiaľ sú celkom normálni, v istých veciach oveľa normálnejší, ako moji rodáci, ale medzi Slovákmi je rozšírený názor, že tie anomálie pochádzajú práve odtiaľ. Takže ak sa mýlim, prosím, opravte ma. Zdá sa mi ale čudné, ak sa morálke či kultúre máme my, starý národ v srdci Európy, učiť od historických kojencov, ktorí v čase, keď sa naša kultúra formovala, ešte ani neexistovali. V našej kultúre totiž po stáročia bolo zvykom, že mladí sa učili od starších a skúsenejších, čo je logické a pochopiteľné. Aby kurča poúčalo sliepku, to je v prírode jav nevídaný a ojedinelý práve u druhu Homo sapiens. (A možno by bolo načase práve z tohto dôvodu rozmýšľať o zmene názvu.)

Tých protiprírodných anomálií je tu viac.

Napríklad tá, že väčšina sa musí prispôsobiť menšine, vraj aby ju nediskriminovala. Je známe, že na ľudskej túžbe po dobre a spravodlivosti sa už priživilo veľa darebákov, ktorí ju zneužívajú podľa svojej potreby. Myslím, že toto by malo byť zaradené do zoznamu smrteľných hriechov a čudujem sa, že cirkev tak ešte neurobila. Asi má svoje dôvody. Známa je tiež aj ľudská túžba vyniknúť, posunúť sa vyššie aj na úkor svojich spoluobčanov a ak k tomu pomôže inakosť, lebo je zvýhodňovaná, nečudo, že tu dnes máme toľko homosexuálov. Aj rasové odlišnosti sú dnes legislatívou ošetrené tak, že majoritná rasa musí poslúchať všetky menšinové.

Skvelý slovenský hudobník Peter Breiner to vo svojej knihe Javorové listy opísal asi takto: Ak ste v Amerike biely muž v strednom veku a nemáte žiadny hendikep, nemá s vami nikto zľutovanie. V krajine, ktorá je plná úľav a bonusov, musíte znášať všetky starosti sám, nikto vám nepomôže.

Iste, humanizmus je pekná vec. Súcit s trpiacimi – z akýchkoľvek dôvodov – je určite potrebný, niekto sa ale zabudol spýtať tých, ktorí ten humanizmus platia, či s tým súhlasia. A ak, tak do akej miery. Lebo následky, prameniace z temných zákutí ľudskej povahy na seba nenechajú čakať. Zvlášť v krajine, kde sa za úplatok dá byť invalidom či inak odlišným jedincom. Vtedy sa spoločnosť humanistov mení na bandu vybabrávačov, ktorí parazitujú na tých pár normálnych, ktorí ešte nepochopili, odkiaľ vietor fúka.