Tam kdesi za obzorom

povedal starší pán v obleku a mávol rukou. Stáli sme práve vo fronte pred dverami kancelárie policajného úradu a čakali na vybavenie pasu, keď vyšla úradníčka a zahlásila, že jej nefunguje  počítač, takže sa musíme presunúť do inej fronty. Kancelárie na vybavenie pasu sú tu síce štyri, ale teraz, v „pasovej sezóne“, funguje iba jedna.

Prečo?

Zastavil som sa aj vo VÚB banke. Hneď vo dverách honosnej budovy sa ma mladý pán v obleku spýtal, čo môže pre mňa urobiť a nasmeroval ma k pokladni. Tu už stáli vo fronte viacerí ľudia pred jediným fungujúcim okienkom z troch, dve boli zatvorené. V miestnosti bolo ešte viacero stolíkov s pracovníčkami, ktoré medzi sebou veselo komunikovali, lebo nemali žiadneho zákazníka. Keď som sa po istom čase dostal na rad, pokladníčka mi povedala, že moju požiadavku nemá na starosti ona, ale jedna z tých pri stolíku, tak som sa presunul tam, ale tej zasa nešla tlačiareň.

Prečo?

Cestou späť som musel obchádzať stavenisko kruhového objazdu. Je uprostred mesta, v najrušnejšej zóne, robotníci rozkopali ulicu a niekam odišli. Už niekoľko mesiacov sa tam neukázala ani noha.

Prečo?

Spomenul som si na môjho priateľa, ktorý vlani navštívil jeden americký národný park. Ráno, keď všetci odchádzali z kempu na prehliadku, stáli pri dosť poničenej ceste cestári a stroje. Keď sa z parku večer vracali, už tam neboli, ale cesta bola nová.

Prečo?

Aj rakúskej banke som kedysi bol, úplne nenápadná budova v rade iných, aj tam mi hneď vo vchode vyšla v ústrety usmievavá dievčina a pýtala sa, čo môže pre mňa urobiť, ale zašla so mnou k okienku v miestnosti nie väčšej ako moja obývačka, a moju vec hneď vybavila.

Prečo?

Prečo to na Slovensku nejde?