Tam kdesi za obzorom

Na Slovensku vraj skapal pes, odpovedala mi jedna v zahraničí pracujúca dievčina na otázku, prečo odišla. Keďže si myslím, že najlepší pohľad na veci, vrátane našej vlasti, je zvonku, rád spovedám ľudí, ktorí sú „out“. Dozviem sa všeličo, čo by našinca doma nenapadlo. Raz darmo, človek svetaskúsený má lepší rozhľad, aj keď sa mnohí naši zápecníci tomuto názoru bránia. Priznávam  však, že niektoré teórie mi ako patriotovi nesedia.

Napríklad tá o dome na Bahamách.

Podľa nej vraj o pár rokov zostanú na Slovensku len dôchodcovia, politici a malé deti. Dôchodcovia preto, lebo svoje produktívne roky obetovali našej vlasti a nemali kedy šetriť si na dom na Bahamách. Politici preto, lebo ešte stále si doma nenakradli dosť na dom na Bahamách. A malé deti preto, lebo ich rodičia, zarábajúci v zahraničí na dom na Bahamách si tam nemôžu dovoliť svoje deti mať, brzdili by ich v práci a odoberali o peniaze, tak ich nechali doma starým rodičom.

Táto teória má ale – popri bizarnej nezmyselnosti – aj jednu priam signifikantnú črtu: absolútny nedostatok toho, čo som už spomenul – patriotizmu. Dodnes som nezistil, ako ho chápu tí, čo žijú v zahraničí dlhší čas, či im už slovo „domovina“ vôbec nič nehovorí. Z reakcií niektorých mám pocit, akoby tam usilovne tajili, odkiaľ pochádzajú, aby nevyzerali ako barbari „odkiaľsi“, alebo preto, že – povedzme si to na rovinu – imidž našej vlasti v zahraničí nie je dobrý. Ja sám som sa stretol – hoci len ako turista – s veľmi pohŕdavým gestom na adresu svojej domoviny od otrhaného žobráka v Rumunsku. Priznávam, veľmi ma to gesto zamrzelo.

Myslím si, že my Slovania máme genetický sklon prispôsobovať sa komukoľvek, kto prejaví viac sebavedomia ako máme my. Vrátane sebavedomia národného. Poznám Čechov, žijúcich na Slovensku celý život, a stále „mluví“. Slovák „mluví“ v Čechách hneď po prechode cez hranice. Myslím si ale, že práve tá istá prispôsobivosť je v istom zmysle naším najväčším tromfom. Oberá nás síce o národnú identitu, ale pomohla nám preniesť sa stáročiami bez prílišných strát na životoch a prekĺznuť dejinnými katastrofami relatívne ľahko. Taký malý národ sotva prerazí hlavou múr veľkého sveta. A myslím si tiež, že z hľadiska prežitia jedinca je mierumilovnosť a prispôsobivosť dôležitejšia ako boj.

Nie, nemyslím, že typický Slovák bude mať niekedy dom na Bahamách. Na bohatstvo proste nie je stavaný. Je však lepšie prispôsobený príkoriam a vydrží veľa, viac než tí, čo sú rozmaznaní blahobytom. To je jeho devíza.