Tam kdesi za obzorom

Ochrana prírody na Slovensku prebieha v dvoch rovinách: teoretickej a praktickej.

Teoretická rovina je veľmi rozsiahla a zaujíma veľa ľudí, hlavne z veľkých miest, kde je prírody najmenej. Teoretickí ochranári vo svojich kanceláriách vypracovali stovky projektov a popísali haldy papiera o tom, ako prírode pomôcť, ako zabrániť drancovaniu našich lesov a následnej erózii pôdy či ako zabrániť vyhynutiu posledných exemplárov niektorých vzácnych živočíchov, ktorí sa neuvážene udomácnili na našom území. Existujú dokonca aj vládou schválené zákony, ktoré vymedzujú sankcie na postih tých, ktorí by našu prírodu chceli devastovať, existuje dokonca aj politická strana, ktorej deklarovanou prioritou je práve ochrana našej prírody. Krajský predseda tejto strany je môj sused. Nosí kožený odev so strapcami a klobúk ála Old Shatterhand a občas usporadúva pre svojich kamarátov poľovačku v našich horách. Na domových schôdzach neustále navrhuje zušľachťovanie okolia nášho domu svojou projektantskou firmou za neuveriteľné peniaze a ak ich odmietneme, obviňuje nás z nezáujmu o svoje životné prostredie.

Praktická rovina ochrany prírody sa deje, pravdaže, v prírode. Tu žiadny efekt ochrany nevidno. Naopak, drancovanie našich lesov dosahuje rozmery epidémie. Naše lesy miznú, stáročné stromy denne odvážajú nákladné vlaky do zahraničia, lesné studničky vysychajú a zver hynie. Na miestach, kde pred pár rokmi bolo len ticho a pohoda, dnes rachotia píly a  traktory ničia lesné cestičky. To, čo niekdajší lesní hospodári stáročia budovali a ochraňovali, dnes mizne do nenávratna. Zdá sa, že nikomu to nevadí. Ľudia z dedín sú na to zvyknutí, sú navyknutí s prírodou bojovať a nie ju ochraňovať a to, čo sa v našich lesoch deje, to z Bratislavy nevidno. Odtiaľ vidno nanajvýš na Kolibu, a aj to je trt platné. Už sme si zvykli na to, že zákony sú na to, aby sa porušovali, tak prečo by práve tie o ochrane prírody mali byť výnimkou.

Keď už je reč o výnimke, jednu poznám. Volá sa ing. Jozef Pulčík. Nespoločenský, nekomunikatívny a výzorom dosť odpudivý človek. S nikým sa nekamaráti a nie je v žiadnom spolku. Chodí sám po krajine a štepí plánky. V čase párenia žiab ich prenáša cez cestu. Vyliečil zraneného sokola. Neviem, čo ešte urobil, nehovorí o tom. Je v tejto kategórii jediný, ktorého poznám…