Tam kdesi za obzorom

Týmito slovami sa končí film Dědictví aneb k.rvahošigutntag…a mňa by zaujímalo, ako sme na tom 20 rokov po jeho natočení my, Slováci. Lebo náš národ je v istých ohľadoch naozaj špecifický. Vraj pohŕdame peniazmi. Vraj kazia charakter a hlavne, že sme zdraví.

Dnes je v móde z podobných hesiel sa vysmievať. Boli teda naši dedovia hlupáci? Alebo je len iná doba?

Bez peňazí si dnešok asi nedokáže predstaviť nikto. Ako univerzálna hodnota prešpikoval celý svet. História však ukazuje, že ešte nebolo na svete myšlienky či vynálezu, ktorý by ktosi nezneužil. Univerzálna hodnota pomaly, ale isto nahradila hodnoty skutočné. Také, ktoré pomohli ľuďom dostať sa tam, kde sú dnes. Napríklad spolupatričnosť. Alebo empatiu. Alebo úctu k starším či pomoc slabším. Naopak, peniaze podporili chamtivosť, sebectvo, bezohľadnosť. Stali sa drogou, na ktorej sme závislí všetci. Z dobrého sluhu sa stal zlý pán a z nás jeho otroci.

Keď k nám po nežnej zavítali naši príbuzní z Ameriky, tvrdili nám, že u nás sú oveľa lepší ľudia ako tam. Vraj s takou srdečnosťou a nezištnosťou sa v Amerike nestretli. Tam vám vraj zadarmo nikto ani pohár vody nepodá. Vraj ešte nie sme skazení peniazmi. Zdá sa mi, že Slovensko je asi tak desať rokov za Amerikou. V dobrom aj zlom. My na každý vlak nasadneme až vtedy, keď už mu dochádza para. Štyridsať rokov sme budovali socializmus a so závisťou sa pozerali smerom na západ, ako nás predbieha v každom kole. Tak sme – asi práve zo závisti – ten socializmus zbúrali a naskočili na ten západný vlak. Práve vo chvíli, keď sa jeho slabiny začali prejavovať čoraz viac. Mysleli sme si, že sa k západnému blahobytu dostaneme automaticky, skratkou. Ani nás nenapadlo, že nás do klubu vzali práve preto, lebo máme čosi, čo nám môžu vziať.  A my s hrôzou zisťujeme, že blahobyt jedných je podmienený biedou iných. Po viac ako dvadsiatich rokoch znovu objavujeme to, čo nám kedysi nasilu vtĺkali do hláv, takže sme toho mali plné zuby a neverili. A naše deti už začínajú prichádzať s myšlienkami, nápadne sa podobajúcimi tým komunistickým.

Dnes už je zrejmé, že monetárny kapitalistický systém má vážne chyby a americký spôsob riešenia krízy zvyšovaním dlhu je pasca, v ktorej raz skončí nadobro. Ešte stále si myslíme, že je to tá správna cesta? Ešte stále si myslíme, že za peniaze sa dá kúpiť všetko na svete?