Tam kdesi za obzorom

Dovolenková sezóna sa rozbieha naplno, ľudia opäť zatúžili prerušiť kolobeh každodenných starostí a vypnúť. Najradšej kdesi na pláži pri mori. Cestovných kancelárií je ako maku, stačí si vybrať, zaplatiť a ísť. Teoreticky. V skutočnosti je to trocha zložitejšie, ako nás presviedčajú reklamné slogany, ktoré zaplavili tlač, masmédiá aj internet. Objednať si dovolenku z pohodlia domova môže len ten, kto má home banking, ostatní musia ísť minimálne na poštu, to si môže skočiť aj do cestovky a o svojej vytúženej destinácii sa pozhovárať priamo s fundovanou pracovníčkou. Ten, kto kalkuluje, obehne cestoviek viac a zavše sa nestihne čudovať. Hoci všetky predávajú takmer to isté, každá slečna hovorí čosi iné. Jedna tvrdí, že Grécko je vypredané, o dvere ďalej zasa, že to sa tento rok vôbec nepredáva. Táto tvrdí, že Turecko dnes letí, iná nás varuje pred teroristami. Kým blondínka do vás tlačí Egypt priam nasilu, iná prehodí, že už nie je voľné nič.  No chaos. Človek občas rozmýšľa, za čo ich platia. Odkedy vznikla SACK mám pocit, že vždy na začiatku sezóny všetky cestovky uzavrú kartelovú dohodu o cenách. Na Slovensku je zdieranie spoluobčanov súčasťou moderného folklóru a drzosti sa medze nekladú. First momenty sú iba snahou predať všetko už v januári, zavrieť búdu a ísť na dovolenku tiež. Tento rok sú hitom až päťdesiatpercentné zľavy, len nepovedia, že z nikdy neexistujúcej ceny. Jedna kolegyňa sa mi chválila, že známa v cestovke jej urobila skvelú cenu, keď ju prezradila, skoro som onemel. Bola takmer o polovicu vyššia, ako som vlani zaplatil ja. Na Slovensku je vybavovanie cez známych otázkou spoločenskej prestíže, nech to stojí koľko chce. Cestovky si prirážajú za všetko, za ubytovanie, za cestu, za poistenie. Nikdy si nekupujte fakultatívne výlety doma. Sú až o polovicu drahšie ako na mieste. Hlavnou úlohou pobytových sprievodkýň je vytiahnuť z vás ďalšie peniaze, a to ešte prv, než sa na mieste rozhľadíte a zistíte reálne ceny. Tieto zväčša mladé, atraktívne dievčatá sa vám venujú len v prvý-druhý deň, potom vám dajú tak akurát číslo na mobil a až do príchodu ďalšieho turnusu si nerušene užívajú slasti prímorského strediska – za vaše peniaze. Vždy, keď som mal možnosť sledovať prácu nemeckých či francúzskych sprievodkýň, takmer som ľutoval, že som Slovák.

Osobitnou kapitolou sú ľudia, ktorí si celé roky šetria, aby raz mohli ísť na „dovolenku snov“. Väčšinou zažijú trpké sklamanie. Prečo? Lebo nič na svete nie je dokonalé a dovolenka snov existuje…len vo sne. Všetko na svete má svoje plusy aj mínusy a spokojný je len ten, kto tie mínusy dokáže odfiltrovať. A zachová si len to pekné, na čo potom bude spomínať. Našťastie, väčšinou je toho dosť. Takže: hurá na dovolenku.