Tam kdesi za obzorom

Človek je nahá opica, tvrdí autor rovnomennej knižky, a ponúka v nej veľmi zaujímavý pohľad na tohto tvora z pohľadu zoológa. Či si to pripustíme alebo nie, sme len jedným z predstaviteľov fauny, obývajúcej túto planétu. Zvykli sme si síce nazývať sa korunou tvorstva a sme pyšní na svoj mozog, ale keďže nič nie je zadarmo, skúsme sa zamyslieť, koľko sme za to zaplatili.

Už na prvý pohľad je zrejmé, že táto cena je vysoká. Nemáme nič z toho, čím sa ostatné tvory chránia pred nepriazňou počasia. Nemáme srsť, perie ani šupiny, sme teda zraniteľnejší ako ktorýkoľvek iný tvor na tejto zemi. Vydaní napospas prírode, neprežili by sme ani jedinú zimu. Také medvede majú kožuch, ktorý im môžeme len závidieť. Tie sa, na rozdiel od nás, dokážu prispôsobiť skvele. Zalezú do jaskyne a uložia sa k zimnému spánku.  Tep srdca sa im zníži na minimum, nutné k prežitiu a zásoba tuku im vystačí na dlhé mesiace. Naša zásoba tuku nám spôsobuje tak akurát infarkty, a, priznajme si, čo by sme dali za to, môcť sa tak na všetko vykašlať a celú zimu prespať.

Aj iné tvory to majú jednoduchšie. Taký motýľ napríklad, trikrát za rok zásadne zmení podobu. Na jeseň sa zmení na húsenicu a požerie všetko vo svojom okolí. Bez varenia, bez nákupov, bez platenia.  Na zimu sa zakuklí a prežije ju v kľude a pohode. Na jar sa vykuklí a očarí svojou krásou celý svet ako nový motýľ. Čo by za to mnohé ženy dali !

Aj ten odveký sen ľudstva: lietanie. To zvládne každý vrabec, každá mucha, ba aj ten sprostý komár. A vôbec si nemusí kupovať letenku.

Niektoré zvieratá si ľudia skrotili, zdomácneli, poľudštili. Neviem, nakoľko s tým tie zvieratá súhlasili, ale dôvod, pre ktorý ich ľudia potrebujú, majú od prírody, nepotrebujú k nemu štúdium ani rekvalifikáciu. Hoviadko si leží v maštali, prežúva a nestará sa. Starajú sa ľudia. Aj tá sviňa má strechu nad hlavou a ako bonus má zaistenú rýchlu smrť. A ako sa má taký pes? Môžeme mu len tíško závidieť. Čo by som dal za to, keby ma panička nakŕmila, napojila a aspoň občas poškrabkala medzi ušami ! Pozrel by som sa na ňu tými najvďačnejšími očami na svete.

Veru, byť človekom, to nie je žiadna výhra…