Tam kdesi za obzorom

povedal nám priamo do kamery veľkomožný pán doktor Pázstor, a mne pri predstave, že by naši lekári boli na nás ešte horší ako doteraz, takmer stuhla krv. Je zjavné, že ich českí kolegovia posadili na koňa, takže začali rajtovať. Pravdaže, nie na tých, ktorým boli tie slová zdanlivo adresované, lebo naša vláda ich má očividne na háku. Veľmi dobre totiž vie, že my, pospolitý ľud, budeme dávať pánom doktorom úplatky aj keby sme si na ne museli požičať, takže ich skutočné príjmy sú celkom iné, ako deklarujú – česť výnimkám. Naše demokraticky zvolené panstvo má svojich vlastných medicinmanov a tých ostatných nepotrebuje. Tie slová boli určené nám, biednym poddaným, čo napokon ten pán ani neskrýval: doplatia na to pacienti.

Tie ich deklarované platy sú totiž naozaj asi tak dvakrát nižšie ako ich zahraničných kolegov, a to, že my ostatní máme ešte menej, ich zjavne nezaujíma. Nezaujíma ich ani to, že na zdravotníctvo  musíme my, biedni poddaní, zarobiť, a to tak, že sa uspokojíme s platmi zväčša oveľa nižšími, ako majú oni.  Väčšina z nich si už zjavne povedala: aká pláca, taká práca, a preto skutočnú prácu nechávajú na zdravotné sestry, hoci tie sú platené oveľa horšie. Takmer každodenne medializované pochybenia lekárov nespôsobuje nedostatok odbornosti, ale obyčajný nezáujem. Ešteže majú ÚDZS, ktorý ich z väčšiny prieserov vyseká.

Popravde, ťažko im to zazlievať. Naša krásna vlasť je totiž nastavená na preferovanie zlodejiny, podvodov a drzosti, tak prečo by práve oni mali byť výnimkou. Za morálku si tu nikto nič nekúpi. Zdravie je vraj to najdrahšie, čo máme, tak prečo by malo byť zadarmo, nech si Ústava hovorí, čo chce. Slováci sú už rokmi útlaku takí zocelení, že znesú asi všetko. Že ide o život? No a čo ! Poddaných je stále dosť a čakárne stále plné.