Tak sa mu hovorilo kedysi.
Už sa nehovorí.
Zdá sa, že kniha už nie je základným nositeľom kultúry, vedomostí a celkovej vzdelanosti. Mládež vraj prestáva čítať. Dnes existujú atraktívnejšie médiá, ktoré sú schopné priniesť im to, čo chcú, až pod nos. Čítanie je asi príliš nudné. Vyžaduje aktívnu predstavivosť, a tú im monitor počítača dokáže vytvoriť aj bez ich aktivity. Mládež zlenivela. Fyzicky aj duševne. Podľa výsledkov testov medzinárodného projektu OECD PISA naši školáci príliš nerozumejú tomu, čo čítajú. A keďže tento fakt vytvára negatívny obraz o schopnostiach našich študentov, minister Jurzyca sa obrátil na všetkých učiteľov s prosbou o čosi, čo by pomohlo tento stav zmeniť.
Nuž, nie som učiteľ, ale istý návrh by som mal. Možno by nebolo od veci vsunúť do učebných osnov aj niečo praktické. Lebo – pán minister – teória slovenského jazyka je drvivej väčšine slovenského národa tak akurát na dve veci… Zámená, príslovky, slovné a vetné rozbory, ktorými sú mučené už celé generácie našich žiakov im môžu ten náš jazyk iba ak znechutiť. Čo má kto z toho, že vie pomenovať všetky slovné druhy, keď neovláda pravopis? Načo sú nám činné a trpné rody, ak nerozumieme textu? Ako dlho sa ešte naše deti budú učiť teoretické sprostosti namiesto toho, čo potrebujú?
Ja som sa pravopis učil z kníh. Z takých, nad ktorými bdel jazykový redaktor a pravopisnú chybu do nich nepustil. A nielen tú. Ani nelogiku. Ako dnes môžem veriť dokumentu, ktorý má pod čiarou poznámku: ZA TLAČOVÉ CHYBY REDAKCIA NERUČÍ ! Už len to by chýbalo, aby ručila. Všimnite si to, máte to v poštových schránkach každý týždeň, už celé roky. Mňa tiež vytáča redaktor vedomostnej súťaže, ktorý hovorí: Po á, po bé,… trhá mi to uši…už celé roky.
Vyzerá to tak, že jazykoví redaktori už vymreli. Z masmédií sa valí záplava hrubiek a štylistických nezmyslov. Takže: kde sa má dnes človek naučiť spisovný jazyk? Výzva ministra školstva vyznieva priam zúfalo a svedčí o tom, že naše školstvo neplní ani tú najzákladnejšiu funkciu: naučiť ľudí čítať a písať. Štyridsať rokov sme sa učili po rusky, teraz zasa po anglicky, len ten náš materinský jazyk sa poriadne naučiť nevieme. Nemáme kde. Škola nám naplnila hlavy odťažitým balastom a knižky, kedysi spoľahlivé opory spisovnosti, stratili našu dôveru.
Chudák marec.
Dovolím si trocha poopraviť...nové ...
Pamätám sa, ako som si na strednej ...
Vždy som obdivoval ľudí, ktorým ...
Jose, slovenčina je vraj štvrtý ...
To áno. Dodnes sa zháňajú obsahy ...
Celá debata | RSS tejto debaty