Tam kdesi za obzorom

Nerád používam expresívne výrazy a neslušné zvlášť, takže za ten titulok sa ospravedlňujem. Vhodnejší výraz som však nenašiel. Chcem totiž písať o niečom, čo túto našu krásnu krajinu pod Tatrami zavalilo ako kameň, a zdá sa, že si s ním nikto nevie dať rady. Ten kameň sa volá Podvod, a trpíme pod ním všetci. Každý deň nám ktosi klame, zavádza nás a podvádza, takmer na každom kroku narážame na čosi, čo je inak, ako má byť. Nechcem teraz písať o našej vláde či parlamente, na to sú tu povolanejší, ale o bežnom živote, lebo takmer na každom kroku narážame na čosi, čo nám zdvíha adrenalín a krvný tlak. Stačí vyjsť z domu a pokĺznuť sa na šmykľavom chodníku, a už ten prvý krok môže mať fatálne následky. Ak sa nám podarí prísť bez úrazu do prvého obchodu, čaká nás tam pestrá paleta „ojebov“. Od chleba, kysnutého práškami, cez mrazené výrobky, v ktorých je polovica váhy ľad a umelé hmoty s nálepkami čistej alpskej prírody, či údeniny, v ktorých sú len kože a múka až po značkové oblečenie, topánky či elektroniku, všetko z Číny a bez záruky. Denne  masírovaní mohutnou reklamou kupujeme aj veci, ktoré sme ani nechceli a za ceny oveľa vyššie, ako tá reklama uvádza.

Na úradoch to nie je o nič lepšie. Televízia nás poučuje o našich právach, ale keď si ich chceme uplatniť, zrazu je tu toľko prekážok, až zistíme, že z našich práv nezostalo nič. Ústava nám zaručuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ale platíme za všetko a čoraz viac. V zamestnaní nás šikanujú aj nad rámec už aj tak prísneho zákonníka práce, a skúste si sťažovať, to uvidíte. Ani doma nie sme v bezpečí. Ak si ten lump sused nad vami zmyslí robiť v noci hurhaj, niet tej sily, čo by mu v tom zabránila, veď máme slobodu. Poštové schránky nám zaplavujú samé super výhodné ponuky a zaručené výhry a ak im uveríte, okradnú vás až na kosť. Aj na dvere vám podchvíľou ktosi klope, najmä ak ste skôr narodený. Môže to byť opravár dáždnikov, predajca čohokoľvek či fiktívny zamestnanec plynární, ktorý vám prišiel vrátiť preplatok až do domu. Stačí sa mu otočiť chrbtom a už sa môžete iba čudovať, čo všetko za tých pár sekúnd stihol. V televízii to ukazujú denne, ale zdá sa, že nikto tomu neverí, lebo zajtra to tam bude znova. Tá istá televízia nám potom ukáže „smotánku“, teda ľudí, ktorí sa v tomto kalnom a bezprávnom rybníku naučili loviť a zbohatli možno aj z našich peňazí, ale majú dosť drzosti na to, aby sa nám smiali do očí. Tým nás všetkých presvedčia, že poctivosť a pracovitosť sa naozaj nevypláca a ten, kto nepodvádza a nekradne, okráda sám seba. Aký to má výchovný efekt na naše deti, to si domyslí každý.

Spomínam si, ako kedysi v prakticky jedinej mládežníckej relácii „Na modrej vlne“ položili mladí gymnazisti jej moderátorovi Ernestovi Weidlerovi otázku: Oplatí sa byť čestný a statočný?

Odpoveď: Neoplatí! O to viac si treba vážiť tých, ktorí čestní a statoční sú.

Nuž, milí Slováci, ako by ste im odpovedali dnes?