Tam kdesi za obzorom

Reťaz je vec, ktorou sa dá pripútať niečo k niečomu. Napríklad krava k hrantu. V prenesenom zmysle môže byť reťazou aj všeličo iné. Napríklad taká reťaz, ktorou sa človek k tomu hrantu pripúta dobrovoľne, tak tej sa hovorí Chamtivosť. Iná reťaz má zasa názov Opilstvo či Drogová závislosť. Reťaze sú teda rôzne, ale jedno majú spoločné: sú veľmi pevné a roztrhnúť ich je skoro nemožné.

Každá reťaz sa skladá z menších častí, ôk, (krásne slovenské slovko) ktoré do seba nerozdeliteľne zapadajú. Majstrovské reťaze sa vyrábajú veľmi dlho a ich pevnosť je obdivuhodná. Napríklad reťaz Nenávisť je až legendárna, jej pevnosť pretrvá roky a generácie. Vedel o tom už Shakespeare a Rómea s Júliou oslobodila z rodovej nenávisti až láska a smrť.

Reťazenie je výroba reťaze.

Oko po oku.

Ona povie niečo, on si to vysvetlí po svojom a odpovie.

Oká do seba zapadli.

On zareaguje podráždene a ona ešte viac.

On sa naštve a zvýši hlas, ona odpovie niečo ako „…a nekrič tu na mňa“, on protestuje, že nekričí…a obaja pridávajú ďalšie a ďalšie oká do reťaze zvanej Nedorozumenie. Hoci už ani nevedia, o čom bolo prvé oko, reťaz narastá.

Na reťazi menom Nedorozumenie je zvláštne aj to, že dokáže narastať aj bez slov, len tak, sama od seba.Urazené mlčanie pridáva ďalšie a ďalšie oká aj bez nášho pričinenia a kým tú reťaz            nepresekneme, bude narastať možno až do konečna všetkého porozumenia.

Našťastie, existujú aj krajšie reťaze.

Príklad:

Oko 1: Je krásna

Oko 2: Je milý

Oko 3: Chcem ju

Oko 4: Túžim po ňom…

Jedna z najkrajších reťazí na svete má meno Láska.

Dokáže pripútať k sebe dvoch ľudí silou, ktorá prekoná všetky ostatné.

Našťastie…