Tam kdesi za obzorom

Poznáte to.

Niekedy stačí sekunda.

Preskočí iskra, a už to je.

Plamienok túžby zahorí.

Zavše poriadne.

Zavše až tak, že ho nejde uhasiť.

Katapult odpáli vaše srdce jediným smerom: tam.

Tam je to, čo chcem.

Musím to mať.

Plameň sa rozhorel a stravuje všetko: súdnosť, ohľady, zdravý rozum.

Všetko zhorí.

Kým sme malí, zliznú si to rodičia.

Vysvetliť revúcemu a zmietajúcemu sa decku, že čosi nemôže mať, je nadľudský výkon. Niekedy to po dobrom ani nejde. Raz darmo: vášeň je silnejšia ako rozum.

S pribúdajúcimi rokmi sa túžby diferencujú: kým dievčatá by dali aj dušu za tie topánky či zlatého jelenčoka, chalani sa upíšu diablovi za nový mobil.

Keď som mal pätnásť, zistil som, že môj ďalší život má zmysel jedine v sedle mopedu značky Babeta. Celé leto som brigádoval v lese, vstával o piatej ráno, predieral sa húštinami s dvojmetrovou žihľavou a oslobodzoval mladé stromčeky, ale podarilo sa. Môj Kanárik, ako som si ho pre jeho farbu nazval, síce nebol nový, ale vozil ma. Bol som kráľ. Asi tak dva týždne. Potom mi kanárik ochorel a ja som trávil viac času na kolenách a so zaolejovanými rukami, ako v sedle svojho tátoša. Z niekdajšej zúfalej túžby zostal len pocit márnosti.

Niektoré túžby sú spoločné pre obe pohlavia, napríklad tá najsilnejšia – túžba po láske. Konkrétne zatiaľ väčšinou v podobe osoby opačného pohlavia /mne sa Brüno nepáči/.

Niekedy stačí sekunda. Preskočí iskra…a katapult odpáli vaše srdce do neznáma.

Túžime prilipnúť.

Túžime po dotyku.

Vraj to je príroda.

Ani za to nemôžeme.

Rozhorí sa a nejde to uhasiť.

Nespíme, zízame do tmy a objímame vankúš.

Slzíme.

V istom veku a v istých situáciách je to až kritické.

V tom plameni môže zhorieť úplne všetko, aj život.

Väčšinou to ale vyrieši čas, svitne ráno a deň prinesie čosi nové, čo zatlačí túžby kamsi do podvedomia. Niekedy zablysne okamih pravdy – jelenčok zmatnie, a aj ten človek je iný, ako sa nám zdal.

Dezilúzia.

Vytriezvenie.

Aj to patrí k životu.

C´est la vie.

Ide sa ďalej.

S množstvom prekonaných dezilúzií silnie naša odolnosť a už to tak neprežívame. Už vieme, že túžby sú veľmi podmienené a ideál neexistuje. Desiata láska už zďaleka nie je taká, ako bola tá prvá, ale teraz s ňou stojíme pred oltárom a naša cesta je jasná: tam.

Túžby?

Jasné, stále nejaké sú.

Len trocha iné.

Zvyčajne úplne iné…