Tam kdesi za obzorom

je názov jednej knižky, ktorú odporúčam prečítať každému, koho táto téma zaujíma. Napísal ju muž, čo je trocha zvláštne, lebo vzťahy medzi ženami a mužmi riešia hlavne ženy. Chlapi pred nimi skôr utekajú, akoby ich pokladali za akési  príliš „babské“. Na facebooku sa dokonca objavila skupina priaznivcov muža, ktorý vraj pochopil ženské zmýšľanie a umrel od smiechu.

Nuž, mne to až také smiešne nepripadá.  Naopak, niektorým ženám vďačím za veľa, a teraz naozaj nemyslím len na posteľné radovánky. Naučili ma ale aj to, že ženská pravda nie je univerzálna a vždy je niečím podmienená. Muži si často robia žarty z tzv. ženskej logiky, ja si však myslím, že je to len neochota nasadiť si iné okuliare. Je zvláštne, že všetci túžime po porozumení a harmónii, ale snažiť sa pochopiť už ochotní nie sme.

Kedysi som chodil s jedným dievčaťom, veľmi sme si rozumeli, aspoň sa mi tak zdalo. Vodili sme sa za ruky a celé hodiny sa rozprávali. Obaja sme sa zhodli na tom, že práve to porozumenie je tým najdôležitejším vo vzťahu a spoločne odsudzovali tých, čo sa pod vplyvom pudov a vášní vrhajú strmhlav do náručia toho druhého, bez vzájomného poznania, z čoho potom vznikajú manželstvá z donútenia a následné rozvody. To dievča ma veľmi priťahovalo, veľmi som po nej túžil, ale netrúfal som si na nič viac ako na pusu na rozlúčku, inak by som asi poprel to, v čom sme sa tak zhodli. Dnes viem, že som bol veľmi hlúpy a ani sa nečudujem, že ma opustila.

Po nejakom čase som chodil s inou a tá mi to vysvetlila: ja nechcem, aby si ma chápal, ja chcem, aby si ma miloval. Mala smolu, nemiloval som ju. Povedal som jej to. Prilipla ku mne ešte viac.

Dodnes som nepochopil, čo je spúšťačom toho najkrajšieho citu. Prečo nám tento človek rozžiari oči a rozbúcha srdce, a tamten nie, hoci jemu tie oči už žiaria? Dokáže láska vzbudiť lásku?

Je zvláštne, ako čudne, z mužského hľadiska, ženy reagujú na vyznanie lásky. Väčšinou si sťažujú, že sa im ho nedostáva, ale ak je ho príliš, je to ešte horšie. Zvyknú si, zovšednie im, už ho neregistrujú. Asi všetkého veľa škodí. Asi treba tie najkrajšie slovíčka vážiť lekárnickými vážkami, aby si udržali svoju cenu. Priznám sa, ja to neviem. Ak nie, tak nie. Ale ak áno, tak stále a vždy a kedykoľvek a naplno. Máme len tento jeden život a dusiť v sebe to krásne, čo k svojej najdrahšej cítime je, podľa mňa, blbosť. To platí, pravdaže, aj opačne.

Je pravdou, že dnes sú ženy oveľa otvorenejšie ako kedysi. Nehanbia sa za svoju lásku a neboja sa povedať, čo chcú. Je to krásne. A závidím mladým chalanom. Už si nemusia lámať hlavu a trhať lupene kvetov: ľúbi ma, neľúbi. Ale v niečom je to škoda, zabúdajú na tie kvety úplne. Ja len dúfam, že kradnutie ruží nie je trestný čin, lebo asi by som ešte sedel v base. A nikdy nezabudnem na jednu krásnu ženu, ktorá tie ruže kradla pre mňa. Myslím, že ma veľmi ľúbila. Ja ju nie. Láska je niekedy až kruto neláskavá. A vzťahy medzi ženami a mužmi občas zapletené ako indiánske vrkoče. Ich rozpletanie je práca na celý život, a obyčajne ani ten nestačí…