sú všetky sopečného pôvodu. Stromboli chrlí lávu bez prestávky. Panarea je rajom pre zazobaných milionárov. Vulcano dal všetkým sopkám meno…Západné pobrežie ostrova Vulcano Pobrežie ostrova LipariKráter VulcanaPohľad z úbočia sopky VulcanoSpiaggia di Ponente

Vraj to tak musí byť. Lebo všetko, čo tu človek má, len práca dáva statočná. To je fakt. Ešte nikdy som nevidel, aby sa čosi užitočné urobilo samo. Stolička, na ktorej sedím, klávesnica, ktorej sa dotýkam, aj to jablko, čo som práve dojedol musel ktosi vyrobiť či mu aspoň pomôcť na svet. Samé sa veci tak akurát kazia. Nemám tiež prílišné ilúzie o tom, ako […]

alebo aj chorvátska Madeira, tak nazývajú ostrov Hvar. Levanduľové ostrovčeky nad Jelsou. Prístav v dedinke Vrboska. Jelsa. Kostolík na konci sveta.

Najkrajšou kočkou vo firme je jednoznačne Zuzana. Zhodli sa na tom Jozef, Michal aj Juraj. Prehlasovali ma v pomere 3:1 s tým, že moju favoritku Luciu by nedali ani do prvej desiatky. Keďže všetci traja sú odo mňa mladší, zavtipkovali si pri tej príležitosti aj na účet môjho „stareckého zraku“. Keď som sa ich spýtal, čo na tej namyslenej a protivnej Zuzane vidia, […]

Tuším Igor Timko v ktorejsi piesni spieva „krásne je milovať, krajšie je byť milovaný.“ Neviem, ako sa vám to páči, ale ja mám neodbytný pocit, že toto je základný omyl. Pripomína mi to, odpusťte, tržnú ekonomiku. Akoby cenu malo iba to, čo dostaneme. Akoby život bol supermarket, v ktorom sa dá kúpiť čokoľvek: aj láska, aj spokojnosť, aj porozumenie. Beháme so […]

Starý pán Kováčik bol komunista. Všetci to o ňom vedeli. Chodil s veľkou taškou plnou komunistických novín po meste a prihováral sa ľuďom. „Ako sa vám darí, pane? Ste spokojný“. Málokto sa pristavil. Cudzí len nedôverčivo pozreli na toho starého otravu a tí, čo ho poznali, sa iba usmiali, mávli rukou a pridali do kroku. Priznám sa, ani ja som nemal veľa chutí […]

Leto je tu. Slovenskí junáci každého veku si preniesli svoje krígle z dôverne známych miestností na terasy a pod prístrešky a pokračujú v preberaní tých večných tém na čerstvom vzduchu, takže aj náhodní okoloidúci majú – chtiac-nechtiac – možnosť zachytiť čosi z ich duchaplných myšlienok a brilantných slovných obratov. Pre tých, čo inak do krčiem […]

Kedysi v škole na hodinách zoológie nás pani učiteľka učila poznávať zvieratká. Naučili sme sa, že lev má veľkú hrivu, žirafa dlhý krk a hroch tááákúto papuľu. Dodnes mám pred očami obrázok africkej džungle, ktorý visel na tabuli, dodnes sa smejem pri spomienke na spolužiaka Hornáčka, ktorý pred tou tabuľou pri odpovedi toho hrocha napodobňoval. Neskôr som […]

Vždy sa mi páčili. Také tie malé, krehké, očividne nežné stvorenia, evokujúce túžbu privinúť si ich do objatia a chrániť pred zlobou tohoto sveta. Vždy som túžil dotýkať sa ich hebkej pokožky a opíjať sa tým zamatom, odjakživa mi pohľady ich modrých očí prenikali až do srdca a nútili robiť pre ne veci, ktoré by ma v triezvom stave ani nenapadli. Malé morské […]